tekvica -e -víc ž.
1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi, bot. Cucurbita
2. plod tejto rastliny; jedlo z dužiny tohto plodu: kŕmna t.; jadierka z t-e; pečená, plnená t.; variť, obedovať t-u;
pren. pejor. hlava: holá t.;
tekvicový príd.: t-é semeno, t. prívarok;
tekvička -y -čiek ž. zdrob.
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
tekvica 1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi; plod tejto rastliny • nár. dyňa
2. p. hlava 1
tekvica, -e, -víc ž. záhradná al. poľná rastlina s veľkými dužinatými plodmi; plod tejto rastliny používaný na prípravu jedál al. ako krmivo: kŕmna t.; bot. t. obyčajná (Cucurbita pepo);
pren. hovor. pejor. hlava: Radím ti, aby si sa spoľahol na moju starú tekvicu. (Chrob.) Či to nie je sprostá tekvica? (Kuk.) hlupák;
tekvicový (star. i tekvičný) príd.: t-é semená, jadrá; t. prívarok; tekvičné semiačko (Tim.);
tekvička, -y, -čiek ž. zdrob.
(jedna) tekvica; (bez) tekvice; (k) tekvici; (vidím) tekvicu; (hej) tekvica!; (o) tekvici; (s) tekvicou;
(štyri) tekvice; (bez) tekvíc; (k) tekviciam; (vidím) tekvice; (hej) tekvice!; (o) tekviciach; (s) tekvicami;