tehla -y -hál/-hiel ž.
1. stavebný materiál v podobe hranola, obyč. z hliny: pálená, nepálená, surová t., šamotová, magnezitová t., komínová t., dutá, žiaruvzdorná t.; múr na pol t-y
2. predmet v podobe tehly: t. syra, rašeliny;
tehlový príd.: t-á stavba z tehál; t-á farba tehlovočervená;
na tehlovo → natehlovo;
tehlovo prísl.: t. sfarbený;
tehlička -y -čiek ž. zdrob.
tehla -ly tehál/tehiel ž.
tehla, -y, -hiel/-hál ž.
1. stavebný materiál v podobe kvádra. obyč. z hliny; jeden kus takto sformovaného materiálu: pálená, nepálená, šamotová, cementová t.; sklená t., magnezitová t.
● hovor. pejor. padla mu t. na hlavu zhlúpol;
2. predmet v tvare tehly: t. syra;
tehlička, -y, -čiek ž. zdrob.
cihelný, cihla p. tehla
tehla [te-, ce-, ti-] ž i hromad stavebný materiál v podobe hranola (hranolov), obyč. z hliny: tyhla (BG-B 14. st); (pán Révaj) lessy w tich tepliczich, czo su pre(d) domem, a pani geho gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (D. ŠTUBŇA 1569 KL); nayprwey sem kupyl tehly syrokye do pecy (B. BYSTRICA 1614); murar s tehyel a z wapna mury proste podle ssnury stawya (KoB 1666); dano palirovi, czo dlaždil chorus tehlov, na dva dni den 90 (BÁNOVCE n. B. 1747); na tich wozoch, ktere prissli hore, cehel dowezli 1400 (BATIZOVCE 1755) L. bravčová, surová t-a nevypálená tehla: (Widbach) mohel na starich grunffessteh potrebne staweny ze surowich tyhiel aneb nabianiczu wistawit (SKALICA 1716); dal sem od brawczoweg tyihli osemnast tisicz fl 15 (JACOVCE 1774); dachová t-a škridla: (kráľ) nakoňec nudzňe dachowku (:dachowú ťehlu:) od ženskég zabití zostal (DS 1795); -ový príd 1. zhotovený z tehly: oleum philosophorum: tehlowý oleg (TT 1745); wezmi tehloweho olege (HT 1760) 2. podobajúci sa (farbou) na vypálenú tehlu: sukna kromrassowa tehloweg barwy (KRUPINA 1690); -ička dem: laterculus: tehlička (LD 18. st)
tehlička p. tehla
tehlový p. tehla