technika -y ž.
1. oblasť ľudskej činnosti predstavujúca súhrn prostriedkov, postupov a vedomostí potrebných na výr. materiálnych hodnôt a na uspokojovanie materiálnych potrieb človeka: moderná, vyspelá t., rozvoj vedy a t-y, vymoženosti t-y
2. jeden z odborov tejto činnosti: oznamovacia t., raketová t., obalová t.
3. súhrn strojov, nástrojov a zariadení v istej oblasti činnosti: zavádzanie novej t-y; voj. bojová t.
4. postup, spôsob vykonávania istej činnosti; odborné vedomosti al. zručnosti v tomto postupe: nová t. zvárania; pohybová t., klavírna t., hráč s dobrou t-ou
5. hovor. technická vysoká škola, technická univerzita; budova tejto školy: študovať na t-e; bývať blízko t-y
technika -y ž. ‹g›
1. súhrn výrobných a pracovných prostriedkov, postupov, odborov; niektorý z odborov výrobnej a pracovnej činnosti: rozvoj vedy a t-y; oznamovacia, raketová, obalová t.; meracia t.
2. súhrn strojov, nástrojov a vybavenia pre výrobnú a podobnú činnosť: vybaviť závod najmodernejšou t-ou; voj. bojová t.
3. spôsob, postup, vykonávanie určitej činnosti (v nevýrobnej oblasti, v umení, športe a pod.): osvojiť si t-u práce; didaktická t.; reprodukčná t.; t. leptu; t. tanca; hlasová, sláčiková t.; t. skoku do výšky
4. praktická odborná schopnosť (najmä v nevýrobných odboroch): prekladateľská t.; hráč s dobrou t-ou
5. hovor. vysoká škola technická; budova tejto školy
(jedna) technika; (bez) techniky; (k) technike; (vidím) techniku; (hej) technika!; (o) technike; (s) technikou;
(dve) techniky; (bez) techník; (k) technikám; (vidím) techniky; (hej) techniky!; (o) technikách; (s) technikami;
(jeden) technik; (bez) technika; (k) technikovi; (vidím) technika; (hej) technik!; (o) technikovi; (s) technikom;
(traja) technici; (bez) technikov; (k) technikom; (vidím) technikov; (hej) technici!; (o) technikoch; (s) technikmi;