Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

tešiť nedok.

1. spôsobovať radosť: robota ho t-la; už ma nič net-í výraz rezignácie

2. potešovať, utešovať: t. chorého

t-í ma, veľmi ma t-í zdvorilostná formula (pri zoznamovaní ap.);

opak. tešievať -a

// tešiť sa mať radosť: t. sa z úspechov, dieťa sa t-í novej hračke; t-í sa, že obstál; už sa na to t-ím i iron. mám z toho obavy;

opak. tešievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tešiť ‑í ‑ia nedok.; tešiť sa

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovalitešiť saradovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimybyť spokojnýbyť rád: bol spokojný, že hostia prišlibláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre

p. aj chváliť


tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tešiť, -í, -ia nedok. (koho)

1. dávať, poskytovať niekomu útechu v žiali, bôli, zármutku al. vôbec v nepríjemnej situácii, potešovať, utešovať: „No, trpezlivosť, Mate,“ teší ho doktor. (Kuk.) Neplač, Maroš, tešia ho kamaráti. (Ráz.); tešiť (sedliakov) lepšou budúcnosťou (Jil.);

2. (o veciach) robiť radosť, spôsobovať dobrý pocit, potešenie niekomu: Tešilo nás, že máme toľko pekných vecí. (Kuk.) Tešil ich život, práca. (Taj.) Nič ma neteší. (Laz.) Žiť ma neteší. (Tat.)

teší ma, veľmi ma teší zdvorilostná formulka pri predstavovaní;

opak. tešievať, -a, -ajú;

dok. potešiť, k 2 i utešiť

|| tešiť sa

1. (z koho, z čoho, komu, čomu, na koho, na čo, v čom i so spoj. že) mať radosť, potešenie, byť rád, byť rozradostený: Teším sa z tohto chlapca. (Stod.) Tešili sa z jej bôľov a trápení. (Taj.) Tešila sa čerstvým zemiakom. (Ondr.) [Poľovník] tešil sa na túto chvíľu. (Pláv.) (Mara) deti pobudila a tešila sa v nich. (Taj.) Teší sa, že dostáva takú posilu. (Kuk.); tešiť sa ako dieťa mať úprimnú radosť;

2. (čím) potešovať sa, utešovať sa: Tešili sa nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé) Za dlhých večerov sa smutnou piesňou teším. (Rúf.)

3. (čomu) mať, požívať niečo: t. sa pozornosti (Urb.); t. sa obľube, t. sa úcte, vážnosti, dôvere; t. sa priazni (niekoho) (Bedn.); Netešili sme sa veľkej láske. (Jes.);

opak. tešievať sa;

dok. potešiť sa, k 2 i utešiť sa

Morfologický analyzátor

tešiť nedokonavé sloveso
(ja) teším VKesa+; (ty) tešíš VKesb+; (on, ona, ono) teší VKesc+; (my) tešíme VKepa+; (vy) tešíte VKepb+; (oni, ony) tešia VKepc+;

(ja som, ty si, on) tešil VLesam+; (ona) tešila VLesaf+; (ono) tešilo VLesan+; (oni, ony) tešili VLepah+;
(ty) teš! VMesb+; (my) tešme! VMepa+; (vy) tešte! VMepb+;
(nejako) tešiac VHe+;
ťešiť_1 ťešiť ťešiť_2 ťešiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor