tečenie [-í] s (o tekutinách) prúdenie, tok: močidla su pramene bez tečenj (KoB 1666); o tečenj krwe z nosa (HT 1760); fluxio: tečenj, tok; fluxus maris reciprocus: spátečné mora tečenj (KS 1763); x. pren curriculum vitae: celého života tečenj (KS 1763) priebeh L. t. brucha, bruchové hnačka: sračka a čerwena nemoc činya tečenj brucha (KoB 1666); ventris fluor: tečenj bruchowé (KS 1763); t. očí, očné karpavosť: lippitudo: karpawost, pljnenj očúw, tečenj očúw; lema: očné tečenj, hnúg, slzenj očné (KS 1763); t. nádchy (silná) nádcha: catarrhus: natchy z hlavi tečeni (LD 18. st)