tatíčko -a mn. -ovia m. hypok. otec
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
tato, tatko, tatíčko, tatík p. otec 1
tatíčko i tatíček, -čka, mn. č. -čkovia m. hypok. otec: dobrý tatíčko (Hviezd.); Tato, tatíčko, vyhrali sme. (Tat.); tatíček zlatý (Podj., Kuk.)
(jeden) tatíčko; (bez) tatíčka; (k) tatíčkovi; (vidím) tatíčka; (hej) tatíčko!; (o) tatíčkovi; (s) tatíčkom;
(traja) tatíčkovia; (bez) tatíčkov; (k) tatíčkom; (vidím) tatíčkov; (hej) tatíčkovia!; (o) tatíčkoch; (s) tatíčkami;