tanier, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. okrúhla, mierne prehĺbená nádoba (obyč. z kaolínu) slúžiaca na podávanie pokrmu; podobná nádoba z dreva al. inej látky: hlboký, plytký t.; porcelánový, plechový t.; maľovaný t.; rozbiť t.; umývať, utierať t-e; plný t. (niečoho); naložiť si t. kopcom celkom naplniť; oči ako t-e veľké;
pren. množstvo niečoho, ktoré sa zmestí do taniera: zjesť (za) t. polievky;
pren. vec podobná tanieru, majúca tvar taniera: t. mesiaca (Urb.); t. slnečníc (Vám.);
ovoc. okopaný okruh zeme okolo stromu
● expr. zastar. šla k pánom taniere umývať (Tim.) šla slúžiť; Na bruchu sa plazíš pred pánom — oblizuješ taniere (Vaj.) otrocky slúžiť, si pätolizač;
tanierový príd.: hosp. t-é brány ktoré majú na dvoch hriadeľoch navlečené oceľové kotúče na okraji nabrúsené; stroj. t-á spojka strojová súčiastka zložená z dvoch liatinových tanierov, spojená skrutkami;
tanierik, -a m.
1. zdrob. malý tanier: porcelánový, sklenený t.; múčnikový t.; t. na zákusky;
2. menší tanierovitý al. miskovitý predmet;
lyž. kruhovitá časť na spodku lyžiarskej palice; anat. zhybový t.;
tanierikový príd.