tamten, tamtá, tamto1 G m. a s. tamtoho, ž. tamtej zám. ukaz.
1. ukazuje na vzdialenú osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú; v dvojici ten(to) – t. ukazuje al. odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť, poradie: t. vysoký, to je on; podaj mi t-o kladivo; po t-ých skúsenostiach zmúdrel; túto knihu som už čítal, t-ú nepoznám; tento sa smeje, t. sa zlostí; t-ých vonku si nevšímaj
2. hovor. minulý, predchádzajúci: t. týždeň, t-ú zimu
minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režim • skorší • predchádzajúci • predošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutí • niekdajší • dakedajší • voľakedajší • hovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľ • dávny • zastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastia • starý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenosti • starodávny • starobylý • zabudnutý • zapadnutý • kniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásou • kniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečný • posledný • včerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vlády • hovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľu • kniž. pominulý
predchádzajúci ktorý predchádza (terajšiemu, súčasnému; op. terajší) • predošlý • minulý: predchádzajúci, predošlý, minulý rok • kniž. uplynulý (ktorý uplynul): uplynulé obdobie • hovor. tamten (op. tento): stalo sa to tamten týždeň • posledný • ostatný (pred terajším): posledný, ostatný riaditeľ • starý (op. nový): starý poriadok • doterajší (ktorý časovo predchádza a trvá doteraz)
p. aj bývalý, pôvodný 2
tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • ten • tá • to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči • tamtoten • tamtotá • tamtoto • tentam • tátam • totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva • onen • oná • ono • hovor.: henten • hentá • hento • hentamten • hentamtá • hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný • nár.: heno ten • heno tá • heno to (Jesenský)
tamten, tamtá, tamto zám. ukaz.
1. poukazuje na vzdialenejšiu osobu al. vec, ktorá je ešte viditeľná hovoriacemu: Pozriže, Viktor, na tamtú haluz, čo je na samom vrcholci. (Čaj.) S toľkou podlosťou som sa ešte v živote nestretol, koľká vychodí z tamtoho — ukáže na Pava-netvora. (Heč.) Ba čomu sa asi smeje tamten na obraze? (Tat.)
2. poukazuje na osobu al. vec, o ktorej už bola reč al. ktorá je známa, onen: Ono tamtým pánom nebolo zle. (Jégé) V ten prvý deň, popri tamtých udalostiach, prehnala sa víchrica ponad rybársky ostrov. (Fig.)
3. hovor. minulý, predošlý: Tamtej nedele raz a zavčerom druhý raz prišiel muž opitý. (Kuk.) Tamtých Všechsvätých nebola došla s peniažkami. (Taj.)
4. v protikladnom spojení s tento poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Tamtí mali kohútie perá, títo ale zelené chvojky za klobúkom. (Kal.) Jedno v tomto, druhé v tamtom kúte sedelo. (Vans.)