hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu • vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj • tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady • zastar. tamhor (Laskomerský)
2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch • dohora • tahore • tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch • poet. vhor (Plávka)
3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohora • nahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu • tahore • tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore • poet.: vozvysok (Figuli, Chrobák) • vozvýš (Žáry) • vhor (Rázus)
tamhore p. hore 1–3
tamhore i tamhor zám. prísl. hore, na tamtom mieste hore; tamtým smerom hore: Slnce sa tamhore v lesoch halilo do chvejúcej sa hmly. (Červ.); tamhore to prašti (Ráz.); Kamže sadnúť, keď vás je už ako červených myši tamhor. (Lask.); pren. Nakoniec sa advokáti spriahli proti nemu, zavarili mu to tamhore (Zgur.) u nadriadených.