sedieť, -í, -ia, rozk. seď, min. sedel nedok.
1. zaujímať sediacu polohu, pri ktorej je trup vzpriamený a zadná časť tela spočíva na pevnej podložke: s. na stoličke, na zemi, na foteli, v lavici; s. niekomu na kolenách, na lone, pri nohách; s. za stolom, pri stole; s. pri obede obedovať; s. za vrchstolom, na čestnom mieste (napr. pri hostine, porade ap.); s. na svojom mieste; s. za katedrou; s. vzpriamený, zhrbený, skrčený; rovno, nehybne s.; pohodlne s.; dobre, zle sa niekomu niekde sedí je pohodlne, nepohodlne niekde usadený; Príjemne sa sedí v chládku. (Kuk.); s. na pätách kľučať al. kľačať opierajúc sa o päty; tel. s. so skríženými nohami, v tureckom sede; Sedia si na zemi s podvitými nohami po turecky. (Kuk.); hovor. žart. s. na zadku; s. (pohodlne) opretý; nečinne s.; dieťa už sedí vie sedieť; s. na koni, v sedle, na bicykli, vo vlaku; s. za volantom riadiť auto; Hostia sedia okolo stola. — Sedí široko rozložený na lavici (Lask.) rozvalený. Sedí na kraji stoličky ako prilepená (Tim.) nehybne. Sedeli sme na medzi. (Taj.) Na schôdzach sedím tíško, skromne, ani pena. (Karv.) Sedel ako drevený pri stole (Taj.) meravo, nehybne. Julka sedí ako zarezaná (Laz.) ticho, bez slova. Sedí ako na tróne (Tim.) hrdo, vzpriamene; s. ako socha nehybne; s. ako na tŕní, ako na ihlách byť veľmi netrpezlivý, nemať posedenia; Deti sedia ako buchty (Min.) nehybne učupené. Chlapci, môžete sa hanbiť! Sedíte tu ani kvargle (Urb.) nečinne hliviete. Sedíš tu ako múmia (Jes.) meravo, nehybne, ticho. Čo sedíš ako kvočka? (Skal.) lenivo, pohodlne rozložený; s. so založenými rukami nečinne, i pren. byť málo aktívny, nič nerobiť; Len si sedí a nič nerobí. — Nevedel sedieť na jednom mieste (Vaj.) neposedel, neobsedel, bol nepokojný; pren. expr.: Sedí po hrdlo v masti (Kuk.) žije v blahobyte, dostatku, nadbytku. Sedí v brlohu ako medveď (Vaj.) je stále doma. Veľké talenty sedia po kútoch (Vaj.) nemajú možnosť preniknúť na verejnosť, sú zastrčené, neznáme; s. na lavici obžalovaných byť obžalovaný, musieť sa zodpovedať za svoje priestupky; Sedí po uši v dlžobách (Tat.) je veľmi zadlžený; hovor. sedieť, zostať sedieť o dievčati, žene, ktorú na tanečnej zábave nik neberie do tanca; výtvar. slang. sedieť niekomu (maliarovi, sochárovi) byť mu modelom;
pren. byť niekde učupený, rozložený, ležať niekde: Pri riečke sedia dedinky ako korálky na stužke (Min.) sú rozložené. Domy sedia okolo námestia (Fr. Kráľ) sú zoskupené. Sedí hmla na kŕdliku hôr (Rúf.) hory sú v hmle. Tma sedela pred domom (Hor.) bola tma. Noc sedela na dedine (Hor.) bola noc. Na tráve sedela rosa. (Fig.) Na konároch sedela biela strieška snehu. (Al.) Na končiaroch sedia čiapočky mračien (Fr. Kráľ) končiare sú zahalené mračnami; hovor. s. na niekom prenasledovať, šikanovať niekoho (obyč. z osobnej antipatie): Profesor sedí na žiakovi. — Šéf na ňom sedí.
● s. na dvoch stoličkách z opatrnosti, z vypočítavosti sa zaisťovať na dve strany; s. na vysokom koni a) mať dobré postavenie, moc, majetok; b) byť hrdý, namyslený; s. pevne v sedle mať pevné, zaistené postavenie: Nesedíme ešte pevne v sedle (Jégé) nie sme celkom pánmi situácie; kniž. niekto, niečo sedí pevne, neochvejne ako múry hradné je pevný, mocný, neporaziteľný, neotrasiteľný; s. niekomu na krku byť mu na ťarchu, prekážať mu: Turci vám sedeli na krku (Jégé) utláčali, vykorisťovali vás; hovor. expr. s. za pecou žiť utiahnuto, nechodiť medzi ľudí, nezúčastňovať sa na verejných záležitostiach; sedí žene, materi na (pri) sukni o mužovi, mládencovi, ktorý nevyhľadáva spoločnosť a zábavy, nie je priebojný, samostatný; s. v teple, v suchu byť v bezpečí, nevystavovať sa nebezpečenstvu; s. za vetrom, v závetrí byť v bezpečí, nevystavovať sa nebezpečenstvu, neúspechu, nezúčastňovať sa na namáhavej, nebezpečnej práci; Páni na ústredí si sedia pokojne za vetrom. (Smrč.); žart. sedí si na ušiach zle počuje, nepočúva, je roztržitý; s. na peniazoch byť veľmi sporivý, skúpy, lakomý; s. na nejakej práci (napr. na článku, na plánoch) neúmerne dlho sa s niečím zapodievať, pomaly niečo robiť; s. pri mastnom hrnci, pri válove mať výhodné postavenie a ťažiť z neho pre svoj hmotný prospech; sedí žaba na prameni o príčine zla, neporiadku, škody; smrť mu sedí na jazyku čoskoro zomrie;
2. hovor. dlhšie sa niekde zdržovať, tráviť čas: s doma zdržovať sa doma, nechodiť medzi ľudí; s. pri práci pracovať; s. nad knihou čítať, učiť sa; s. pri kartách hrať v karty; s. pri klavíri hrať na klavíri; s. pri víne, pri pive popíjať víno, pivo; Dobre je sedieť pri pohári vína. (Horov); s. v hostinci, v kaviarni zdržovať sa (obyč. dlhšie); Kým oni sedeli po krčmách, on robil poriadok. (Tomašč.) Sedíte tu už dva týždne, kŕmite sa z môjho. (Min.); hovor. Ľutovala som, že nesedím v Bratislave u Lola (Bedn.) že tam nie som. Zostal sedieť v Strohároch; predbehli ho dávno všetci (Vaj.) nepostúpil na lepšie miesto. Milá práca, sedieť týždne v sprostej dedine. (Jégé); štud. slang. zostať s., nechať žiaka s. prepadnúť, opakovať tú istú triedu;
3. hovor. byť zatvorený vo väzení, byť uväznený: Zo dva razy sedel, raz pre šmelinu. (Tat.) Raz si už sedel, že predražuješ. (Tat.) Sedel vo vyšetrovacej väzbe. (Urb.); s. vo väzení; A kto sedel v chládku? (Žáry); s. v árešte (Laz.);
4. (na čom, v čom, kde) byť niekde pánom, hospodárom, gazdom; bývať, gazdovať niekde: Mám troch synov, tí budú sedieť na kúrii. (Kuk.) Sedel na celom majetku. (Min.) Bol by ženiným venom bratov vyplatil a on by bol na otcovizni ostal sedieť. (Kuk.); dom, v ktorom sedí Vanovský (Vaj.); Hej, dievča, budeš sedieť na širokom dvore kabelovskom (Vaj.) budeš tam paňou, gazdinou.
5. zastar. (kde) byť niekde usadený, usídlený: Nemci sedeli v obciach založených Slovákmi. (Škult)
6. hovor. (kde) zaujímať isté postavenie, zastávať nejakú funkciu, úrad; zasadať: Celá krajina. chce, aby sedliak v kongregácii sedel. (Kal.) Kráľ slávny sedel na tróne uhorskom (Kal.) kraľoval. Vedia sa ledva podpísať a sedia v najlepších úradoch. (Kuk.) Takíto ľudia by nemali sedieť na zodpovedných miestach. (Vaj.) Na zámku sedí kráľovský súd a súdi odbojných pánov. (Kal.); s. vo vláde zúčastňovať sa na riadení štátu, byť ministrom; s. na rozhodujúcich, dôležitých miestach; s. v (na) ministerskom, poslaneckom kresle byť ministrom, poslancom; Sedel na predsedníckom kresle (Vaj.) zastával funkciu predsedu; pren. Ani na kreslách akademických nesedí celá učenosť krajiny (Záb.) aj mimo univerzity sú učení a múdri ľudia.
7. (kde) (o vtákoch a hmyze) byť na niečom usadený, učupený: vták sedí na konári, vrabce sedia na streche; orol sedí na skale; lastovičky sedia v hniezde; kanárik sedí na hambálku, v klietke; Kuvik sedel na plechovej guli zvonice. (Vaj.); mucha sedí na okne, komár sedí niekomu na čele; niečo (mucha, komár) mu sedí na nose, i pren. expr. je podráždený, má zlú náladu, niečo ho trápi;
8. (na čom i bezpredm.) zohrievať vajíčka telesným teplom, aby sa z nich vyliahli mladé: kvočka sedí na vajciach; sliepka začína s. kvokať; (o vtákoch) s. na hniezde v ktorom sú vajíčka;
9. (kde) byť niekde položený, umiestený, posadený, uložený; nachádzať sa niekde: Na chlapcovej hlave sedí malý klobúčik. (Kuk.) Okrúhly klobúčik mu sedel nad uchom (Kuk.) mal ho šikmo nasadený. Mali na hlave klobúky, ktoré im sedeli skoro až na pleciach (Tomašč.) boli veľké. Na tvári mu sedeli hrubé okuliare. (Jégé) Okuliare mu sedia na nose. (Kuk.) Hlboko v hlave sedia mu nehybné oči. (Taj.) Hlava mu sedí hrdo na mocných pleciach. (Kuk.) Čepiec sedí nakrivo. (Urbk.) Diadém mu na hlave dobre nesedel. (Jégé) Na holej kotrbe sedela hrča ako detská päsť. (Vám.) Na táci sedelo množstvo čačiek. (Jes-á);
pren. (o duševných stavoch, pocitoch a ich výraze) zračiť sa, odrážať sa, prejavovať sa (obyč. na tvári): Eve sedí smiešik na tvári. (Ráz.-Mart.) Na tvári mu sedela istota sily a prevahy nad ostatnými. (Mor.) Na jeho vážnej tvári sedela starosť. (Kuk.) Okolo úst mu sedel opovržlivý úsmev. (Jégé) Opovržlivý výraz mu sedel v očiach. (Jégé) V očiach mu sedí smútok. (Jaš.) V očiach mu sedelo zamyslenie. (Urb.) Na čele sedí pečať veľkého umu a srdca (Kuk.) zračí sa múdrosť a citlivosť. Ľahký obláčik mu sedel na čele. (Vaj.) mal ustarostený výraz; žart. Jeho autorita sedí mu na nose. (Al.); pren. V podvedomí sedela mu predstava, že mu na tom nezáleží (Jégé) mal neodbytnú predstavu. V duši mu sedela spokojnosť (Hor.) bol spokojný. Radosť mu sedí v srdci (Jil.) pociťuje radosť. Beta mu sedí v hlave (Kuk.) musí naňu stále myslieť. Ktože mohol vedieť, čo v ňom sedí (Urbk.) čo v ňom väzí, aký vlastne je. Štyridsať rokov sedí mu na chrbte (Gab.) má už štyridsať rokov. Prehltol slovo, ktoré mu už sedelo na jazyku (Chrob.) ktoréchcel vysloviť.
10. hovor. byť dobre nasadený, umiestený; priliehať, byť priliehavý: Sekera dobre sedí na porisku. (Švant.) Prehodil v rukách čakan, či mu v dlani dobre sedí (Tat.) či ho môže dobre držať. Batoh konečne sedí [na chrbte]. (Sev.) Auto sedí pevne na vozovke má dobrú stabilitu. — Protivýpad sedel (Štef.) vydaril sa; úder sedel; pren- námietka, výčitka, kritika sedí, nesedí je správna, odôvodnená, je nesprávna, neodôvodnená; argument, dôkaz sedí je vhodný, dobrý; nesedí to celkom nie je to celkom tak; Keď ti vravím, že je, tak to sedí, rozumieš? (Bedn.) je to pravda.
11. hovor. (komu i bezpredm.) byť vhodný pre niekoho, hodiť sa, pristať, svedčať, dobre padnúť: Nevie písať. Ten štýl mu nijako nesedí. (Urb.) Veršovaná schéma autorovi sedí alebo nesedí. (Žáry) Postava je zverená pravému hercovi, hovoríme, že mu sedí. (Karv.); úloha, rola hercovi sedí je pre neho súca, vie ju dobre zahrať; Táto pesnička mu nesedela (Sev.) nevedel ju dobre zaspievať; nemal ju rád, nepáčila sa mu; šaty dobre, bezchybne sedia, sedia ako uliate sú dobre ušité na postavu; nadávka, prezývka, prívlastok niekomu sedí hodí sa naňho;
opak. sedávať, -a, -ajú
tam
I. zám. prísl.
1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto (op. tu) al. na miesto, o ktorom už bola reč: Tam sú dvere, prac sa! (Tim.) Chcela by predovšetkým vedieť o svojich tam doma. (Švant.) Lebo tam ti nedôjde, lebo tu nezvýši (Taj.) vždy ti niečo chýba. Kde nieto, tam ani smrť neberie (prísl.) o veľkej biede; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; hovor. Tam sme, kde sme boli problém sme nevyriešili. Tam je pes zakopaný v tom je príčina neúspechu.
● tam a tam na istom mieste; tu a tam i semtam a) miestami, kde-tu: I keď sú tu a tam disonancie — nevídali! (A. Mat.) Semtam robila [rieka] zátočinu. (Mor.); b) občas, chvíľami, zavše, niekedy: Sovánkovi tu a tam podarilo sa vyhotoviť sochu nejakého svätca. (Al.) Dal sa sem-tam podplatiť. (Min.)
2. označuje smer od podávateľa, ta (op. sem): Kam čert nemôže, tam pošle babu. (prísl.) Kto chce kam, pošlime ho (pomôžme mu) tam. (prísl.)
● sem a tam, sem i tam, sem-tam (napr. behať, chodiť ap.) rôznymi smermi, hore-dolu; kam vietor, tam plášť o človeku, ktorý mení presvedčenie, keď má z toho výhody; Pán minister sem, pán minister tam, so všetkými je per tu (Švant.) ustavične opakuje oslovenie ministra. Slušnosť sem, slušnosť tam, smial sa na plné ústa (Urb.) nehľadiac na slušnosť.
3. hovor. vyjadruje stratu, pominutie niečoho, preč: Moja sila je už tam. (Jégé) Tam sú voly, tam je salaš, tam je všetka radosť. (Tim.) I majetok vzal čert, i peniaze boli tam. (Vaj.) Môj otec, chudák, je už tam (Tomašč.) zomrel.
II. čast. zdôrazňuje výraz, ku ktorému patrí: Čo tam po biednom živote. (Vaj.) Kto ho tam vie, prosím, či by nebolo o čom písať. (A. Mat.)
● hovor. je tam toho výraz podceňovania, to je nič