taliančina -y ž. tal. jazyk; ako učebný predmet i tal. literatúra
taliančina -ny ž.
taliančina východorománsky jazyk, úradný jazyk v Taliansku, San Maríne, vo Švajčiarsku (popri nemčine, francúzštine a rétorománčine) a vo Vatikáne (popri latinčine), menšinami používaný aj vo Francúzsku, v Belgicku, Monaku, Slovinsku, Chorvátsku, Somálsku, Brazílii, USA, Argentíne; jeden z 20 oficiálnych jazykov Európskej únie
taliančina, -y ž. taliansky jazyk