takto
I. zám. prísl.
1. dôrazne poukazuje na istý spôsob priebehu deja, takýmto spôsobom: Je škoda takto márniť čas. (Jes.) Taký dedinský chalan mi prejde takto cez rozum. (Zúb.)
2. hovor. v spojení s podstatným menom vyjadrujúcim čas poukazuje na hranicu pomenovaného časového úseku v minulosti al. v budúcnosti: Či je cit tvoj taký, ako pred takto rokom? (Kal.) On sa bol takto v lete oženil. (Taj.) Pozhovej do takto roka. (Kuk.)
II. čast.
1. hovor. vcelku, v podstate, v základe: Šimon je takto tichý šuhaj. (Ráz.) Veď gruntu by aj takto bolo dosť. (Taj.)
2. s významom „napríklad, povedzme“ vytýka nasledujúci výraz: A nebol by ti dobrý takto i šestáčik? (Fr. Kráľ) Neviete, takto v dedine nehovorí sa nič? (Urb.)