takt1 -u m. rytmický celok, rytmus: vyklepávať t.; pohybovať sa do t-u; hud. pravidelne sa opakujúca rytmická jednotka: trojštvrťový t.; tech. rytmicky sa opakujúca časť pohybu;
taktový príd.: hud. t-á čiara oddeľujúca jednotlivé takty
takt2 -u m. ohľaduplné správanie, ohľaduplnosť, jemnocit: spoločenský t.; prejaviť t.; pristupovať k ľuďom s t-om
takt1 -u m. ‹l›
1. rytmický celok: zahrať niekoľko t-ov; hud. časová jednotka zložená z určitého počtu ťažkých a ľahkých dôb rovnakého trvania; notový zápis tejto jednotky ohraničený dvoma zvislými (taktovými) čiarami; lingv. prízvukový (rečový) t. úsek prehovoru s jedným prízvukovým vrcholom; tech., motor. zastar. jeden zdvih piesta, časť pracovného cyklu, doba; ekon. výrobný t. rovnaký interval medzi dohotovením dvoch za sebou idúcich výrobkov toho istého druhu; výp. tech. skupina dôb významná pre činnosť počítača
2. rytmus: spievať si do t-u;
taktový príd. k 1: hud. t-á čiara ohraničujúca takty; t-é označenie druhu taktu
takt2 -u m. ‹f› vyberané, jemné spoločenské správanie, ohľaduplnosť, šetrnosť, pozornosť, slušnosť; jemný, citlivý vzťah k niečomu, niekomu; citlivosť, útlocit;
taktný príd. ohľaduplný, šetrný, pozorný, jemný: t. človek; t-é vystupovanie; t-é mlčanie diskrétne 1;
taktne prísl.;
taktnosť -ti ž.
rytmus 1. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: rytmus piesne; bubnovať do rytmu • takt: vyklepávať takt; pohybovať sa do taktu
2. p. tempo 2
takt1 p. rytmus 1
takt2 vybrané, jemné, ohľaduplné správanie: koná vždy s taktom; nedostatok taktu • taktnosť • jemnosť • jemnocit • jemnocitnosť: vyznačovať sa taktnosťou, jemnosťou; je plný jemnocitu, jemnocitnosti • ohľaduplnosť: prejavovať ohľaduplnosť • kniž.: útlocit • útlocitnosť (prejav citu, citlivosti v správaní): z útlocitu sa o veci nevyjadril • kniž. spôsobnosť (dobré, jemné spôsoby)
takt1, -u m. pravidelné tempo, rytmus: udávať t.; Prstami si vyklepával takt na obločnom skle. (Ondr.) Hodiny klepali rýchlym taktom. (Vaj.) Mamky si podupkávajú do taktu svojimi znavenými nôžkami. (Hruš.);
hud. rytmická jednotka pravidelne sa opakujúca: trojštvrťový t.;
fon. úsek jazykového prejavu (vety) s jedným hlavným prízvukom, oddelený výdychovou pauzou: vetný t.;
tech. rytmicky opakovaná časť pohybu, obyč. jeden zdvih;
taktový príd.: hud. t-á čiara oddeľujúca jednotlivé takty; t-á zmena
takt2, -u m. spoločenská slušnosť, ohľaduplné chovanie vo vzťahu k druhému, ohľaduplnosť, jemnocit; cit, zmysel pre niečo: spoločenský t.; umelecký t.; Ten človek naozaj nemá ani taktu ani rozvahy. (Kuk.) Len takt ho zdržiaval od toho, aby mu priamo do očú nepovedal, čo si o ňom myslí. (Jaš.)
(jeden) takt; (bez) taktu; (k) taktu; (vidím) takt; (hej) takt!; (o) takte; (s) taktom;
(dva) takty; (bez) taktov; (k) taktom; (vidím) takty; (hej) takty!; (o) taktoch; (s) taktmi, taktami;