Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako-tak zám. neurč. príslov. nejako, zhruba, zväčša, tak-tak: večer sme robotu a. skončili


aký-taký zám. neurč. nejaký, akýsi: mám ešte akú-takú nádej


atakovať nedok. i dok. kniž. (u)robiť nápor, (za)útočiť, napádať, napadnúť: a. brankára; a-ný chorobou


atak -u m. kniž. útok, nápor, napadnutie


beztak čast. hovor. jednako, aj tak, tak či tak, beztoho: b. mu nik neverí


deviatak -a mn. -ci m. žiak 9. triedy, 9. ročníka;

deviatačka -y -čiek ž.;

deviatacký príd.: d-é učivo


dvojtaktný príd.: tech. d. motor ktorého prac. cyklus tvoria 2 zdvihy piesta


chyták -a m.

1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom

2. chytač, chytadlo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako-tak zám.
aký-taký zám.
a tak ďalej, skr. atď.
atakovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.
atak ‑u m.
beztak čast.
čapták ‑a mn. ‑ci m.
chyták ‑a m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absťák -a m. slang. abstinenčný syndróm vyvolaný prerušením užívania návykovej drogy


atakamit -u m. ‹VM› miner. kosoštvorcový nerast zelenej farby, zásaditý chlorid meďnatý, medená ruda (podľa pôvodného náleziska v čilskej púšti Atacama);

atakamitový príd.


atakolit -u m. ‹g› miner. kosoštvorcový nerast lososovoružovej farby, kremičitan a fosforečnan vápnika, mangánu, železa a hliníka;

atakolitový príd.


atakovať nedok. i dok. ‹f› kniž. (koho, čo) (u)robiť útok, atak 1, (za)útočiť na niekoho, niečo, napádať, napadnúť niekoho, niečo: a. nepriateľské postavenie; šport. publ. a. súpera napádať, napadnúť s cieľom odobrať mu loptu a pod.


atak -u m. ‹f›

1. napadnutie, vojenský i iný útok: odraziť a. nepriateľa; prudké a-y tlače; pren. náhly a. mrazov

2. lek. prudký záchvat choroby: náhly a.; mŕtvicový, nervový a.


ataxia -ie ž. ‹g› lek. porušenie koordinácie telesných pohybov (pri niektorých nervových ochoreniach);

ataktický príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako-tak 1. p. nejako 2. p. trocha1 2, zhruba 1


beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

3. p. predsa 2


predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládupoet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednakjednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcťaj taki taktak či takale aj takno aj takhovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človekpoet. preds'

3. p. ale 1


preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1


tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

4. p. no 3


že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako-tak p. ako1


aký-taký p. aký


atakovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho, čo) útočiť, robiť nápor, dorážať na niekoho, na niečo, napadnúť niekoho, niečo: šport. a. hráča, brankára; dvanásť detí atakuje záškrt (Al.); lek. atakovaný chorobou


ataktický p. ataxia


atak, -u m. útok, nápor, prudké napadnutie


ataxia, -ie ž. lek. porušenie koordinovanosti telesných pohybov;

ataktický príd.: a-á chôdza; a-é písmo trasľavé


auták p. autiak


autiak i auták, -a m. ľud. auto: Ísť na návštevu v autiaku. (Jes.) Autiaky okolo nich hučali a trúbili. (Gab.) Vozí sa na autáku. (Ráz.);

autiačik i autáčik, -a/-čka m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

atakovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) atakujem VKjsa+; (ty) atakuješ VKjsb+; (on, ona, ono) atakuje VKjsc+; (my) atakujeme VKjpa+; (vy) atakujete VKjpb+; (oni, ony) atakujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) atakoval VLjsam+; (ona) atakovala VLjsaf+; (ono) atakovalo VLjsan+; (oni, ony) atakovali VLjpah+;
(ty) atakuj! VMjsb+; (my) atakujme! VMjpa+; (vy) atakujte! VMjpb+;
(nejako) atakujúc VHj+;

atak podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) atak; (bez) ataku; (k) ataku; (vidím) atak; (o) ataku; (s) atakom;

(dva) ataky; (bez) atakov; (k) atakom; (vidím) ataky; (o) atakoch; (s) atakmi;


atak podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) atak; (bez) ataku; (k) ataku; (vidím) atak; (o) ataku; (s) atakom;

(štyri) ataky; (bez) atakov; (k) atakom; (vidím) ataky; (o) atakoch; (s) atakmi;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

receptakulum s lat chem nádržka, nádobka: menstruum pak, ktere cum esentia auri in recipientem presslo, wileg do gedneg sklenjce a postaw na nj alembik a prostrog recipient aneb receptakulum och 17. st


reptáč, repták m kto repce, protestuje, prejavuje nespokojnosť, hundroš: reptačy, klewetnicý gsau tito, kterým silne odpijram a geden každy se mnu směle gijm odepriti ma sk 1697; predykant stal se ruhavičnym reptačem; wernim nasledownikem gsy twrdossignych reptačuw synuw Israhelskych duh 1723; susurror: sskamrač, reptak, klebetnjk et pomlúwač ks 1763; gá sem znal gistého podlyzače a reptače vp 1764; nech sa lekagú pomlúwači a reptáči bn 1789; sursurrator: repták dsl 18. st; w cyrkwj se nalezagi reptacy gakowj gsau y wssycknj swatoskutečnycy; w slawe žywota wečneho nebudu se nalezatj reptacy, kteri bi se domluwaly z hospodarem cs 18. st


retákať ndk nem nariekať: všecci jako otrávené ribi s pravdú vihlídali, pod pecú nekterý ležal, jenž sa z boka na bok prehazuwal, druhý sa válal pod lavicú, retákajíc br 1785


skoták, skotár m pastier dobytka: bubuculus: skoták; armentarius: skotár grp 1771


sprosták m
1. jednoduchý, prostý človek: rad (človeče) pozdrawug, klobuk snimeg, y sprostaka ctj predchazeg sp 1696; my neboráci a sprostaci, chudobni Rovnanie, veliku a neznesitedlnu krivdu citime l. rovne 1752 lp; mogi poddaňi tak su ňeumeli i sprostáci, že ňichdi bogowať s ňimi ňemožem ds 1795
2. hlúpy, sprostý človek, hlupák: sprostácy opet malo towaristwj lidskemu osožnj bity nalezenj bjwagj kob 1666; aby pod negaku zásteru gych (jezuitov) wipratat mohli a z gynu plachtu zastýnit to, čo protiwnýkuw w žalúdku hrizlo, mnohe sspatne chýri pred sprostakmi počali roznássat pp 1734; nebo mnohy sedlak zda sa dosty sprostym byt, a mezitym gest lissku podssity. A tak wčulegssy sprostacy z watsseg stranky nasledugu ne toho pobožneho a pracowyteho Yzachara, ale spurneho. reptaweho a ukrutneho Kaina ská 18. st; ako widjm, wy ste ssesy, wer, sprostásy. Woť sme mi nagwassj, bars y sme sedlgásy brv 1799;
-áčik, -áček dem k 1: chtel bych, ginych na strane zanechagice, k ubohym sprostackom a sprostym sedlakom, asnad mezy tima aspoň naleznu lidy sprawedliwych ská 18. st; negaký sprostáček nawšťiwíc nemocního swého prátele bu 1795


šepták m kto šepká, ticho hovorí: traulus: sseptawy, ssepták ks 1763


šesták m peniaz, minca v hodnote 6 denárov: o tom dobre fatens wi, že nagwatssge to wreczko samich czjistich polzlatnikow bolo, a ostatnich zlatnikj a ssestakj boly jasenica 1704; geden ssestak a sedmak prepily, o ostatnich wecech Mateg Furagtar powedomy bude, kde se obratily p. bystrica 1711; dano za doski na poval pod zvoni, kteri bil zhorel, no 20, po sestaku za kazdu dosku bánovce n. b. 1747; hemixeston: púl ssestáka; sestertius: ssesták ks 1763;
-ový príd: senarius: ssestákowy ks 1763
P atpn Simon Sestak vo veselom 1522 u1


štvrták [št-, čt-] m
1. gazda vlastniaci štvrtinu sedenia: geden každj gazda aneb ctwrtak ze wsseckeho toho zbiteho pola anj za pol korcza ozjmini newimlaty lisková 1768; naši pani nam dali mnoho zapisat, velkymi gazdy nas porobili, po poldruhem štwrtakovi podtureň 1772 lp
2. (o zvierati) starý štyri roky, štvorročný: ma hledati dwa yunce, a to čztwrtaka očová 1620; junczow patakow 5, junczow cztwrtakow 11, junczow tretiakow 7 likava 1627; kožy z capa čtwrtáka fl 1 zvolen 1692; yuncow sstwrtakow važec 1768
3. štvrtý vylietajúci roj včiel: giné pozustalé matky, ponewádž hned (včely) gedna za druhau sa rodegj, až naposledy každá s negakowým zástupem wytrhuge, toť gsau druháky, treťáky, čwrtáky atd. go 1792
4. sud obsahujúci štyri okovi: sudki dwa palene, y achtel geden, čtwrtak dubowy kapustni, take dubowi sud osemokowni s. l. 1658
5. súdok obsahujúci štvrť okovu: masla odezdal do Norowjecz 21 holbi, dal navice dwe holbe ag tri stwrtaki jacovce 1779
6. vládca v starom Grécku, ktorého panstvo sa delilo na štyri časti, tetrarcha: ginačeg se nazjwal w greckem gaziku tetrarcha a w nassem gazjku čtwrtak, a to pro rozdelenj kralowstwj sameho, že na čtyri stranj bjlo roztrženo kralowstwj geho cs 18. st
7. (o panovníkovi) štvrtý, kto je štvrtý v poradí: kde se prwnj stezka Gežjsse Krysta predložila? W meste, ktere dostalo gmeno od Philippa čtwrtaka, bratra toho Herodesa sp 1696

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

621 Hlinné VT/PV zemplín.
1773 Agyagos, Hlynne, 1786 Agyagosch, Hlina, 1808 Agyagos, Hlinné, 18631902 Agyagos, 19071913 Agyagospatak, 1920– Hlinné
2820 Zlaté BJ/PV šariš.
1773 Arany-Pataka, Aranypataka, Zlaté, 1786 Aranypataka, Zlato, Zlate, 1808 Aranypataka, Zlatow, Zlaté, 1863, 18771913 Aranypataka, 1873 Aranyospataka, 1920 Zlatô, Zlaté, 1927– Zlaté
2824 Zlatník VT/PV zemplín.
1773 Aranyos-Patak, Zlatnik, 1786 Aranyosch-Patak, Zlatnik, 1808 Aranyospatak, Zlatník, 18631913 Aranyospatak, 1920– Zlatník

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko BANDOŠŤÁKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;
TVRDOŠÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;
NEMŠOVÁ, okr. TRENČÍN – 2×;

Priezvisko BANDOŠŤÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
TVRDOŠÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 5×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;
NEMŠOVÁ, okr. TRENČÍN – 1×;

Priezvisko BAROŤAKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 1×;
HORELICA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 1×;

Priezvisko BAROŤÁKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
U HLUŠKA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 5×;
ČADCA, okr. ČADCA – 2×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
ZÁKYSUČIE (obec KRÁSNO NAD KYSUCOU), okr. ČADCA – 1×;

Priezvisko BAROŤAK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 1×;

Priezvisko BAROŤÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
U HLUŠKA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 2×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
ČADCA, okr. ČADCA – 1×;
HORELICA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 1×;
RIEKA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 1×;
ZÁKYSUČIE (obec KRÁSNO NAD KYSUCOU), okr. ČADCA – 1×;

Priezvisko BARTAK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HORNÝ HRIČOV, okr. ŽILINA – 1×;

Priezvisko BARTÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 335×, celkový počet lokalít: 81, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 26×;
BOHUNICE (obec PRUSKÉ), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 23×;
KAMENIČANY, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 17×;
SEDMEROVEC, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 13×;
KRIVOKLÁT, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 12×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 12×;
PRUSKÉ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 12×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 12×;
UHROVEC, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 12×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum HOŠTÁK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HLOHOVEC
Urbanonymum HOŠTÁKY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 7):
BLATNÉ; BREZOVÁ POD BRADLOM; CHORVÁTSKY GROB; KRAKOVANY; MYJAVA; PIEŠŤANY; VRBOVÉ
Urbanonymum J.MARTÁKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PRIEKOPA
Urbanonymum MARTÁKOVEJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RUŽINOV (BRATISLAVA)
Urbanonymum NA PUSTÁKY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BLATNÉ
Urbanonymum POD PYTAKOVOU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOSTOĽANY NAD HORNÁDOM (DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

kontaktný: →speex →vorbis
kontaktovať: →speex →vorbis
kontakt: →speex →vorbis
Stakčín: →speex →vorbis
takisto: →speex →vorbis
takmer: →speex →vorbis
takpovediac: →speex →vorbis
tak: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor