takisto, pís. i tak isto
1. prísl. tým istým spôsobom, rovnako, práve tak, tak podobne, priam tak: Štefan urobil takisto. (Ondr.) Takisto bolo i s chlapmi. (Pláv.) Keď to Drak uvidel, spravil tak isto. (Chrob.)
2. čast. vytýka výraz, ku ktorému patrí, taktiež: Za stratené šťastie takisto relatívne kynie ti iné. (Vans.) Tanganika bol smädom na smrť utrápený, takisto aj ja. (Ondr.) „Ani ten nič nemá, do roboty chodí,“ — odpovedá človek tak isto dobrodušne. (Taj)
tak
I. zám. prísl.
1. ukazuje al. odkazuje na vlastnosť deja al. stavu, takým spôsobom, takto (niekedy v súvzťažnom spojení ako... tak): Ako sa opovažuje s tebou tak hovoriť? (Jes.) Ani mi v ume nebolo ho uraziť. Prosím nebrať tak moje slová. (Vaj.) Ako povedal, tak urobil. (Zúb.) Nebolo to celkom tak. (Taj.) A ty už tiež začínaš tak chodiť, že sa to na pána nesvedči. (Jégé) Dobre jej tak. (Laz.) Zvesil oči tak, že som mu do nich nemohol pozrieť. (Švant.)
2. poukazuje na veľkú mieru, stupeň nejakého deja al. stavu, v takej miere, natoľko, veľmi: Tak sladko bolo vtedy doma. (Žáry) Prečo sa tak rdieš? (Smrek) Mal toľko času a tak málo práce! (Min.); ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, zhruba; do istej miery: Anča ako-tak uspokojená poutierala si tvár od sĺz. (Tim.); ako ..., tak a) horkoťažko, len-len: Horár len ako sa driape, tak sa driape do izby. (Taj.); b) má pripúšťací význam: Ako je, tak je, ale je to pravda. (Kal.); len tak a) zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí (= až): Rukávce sa len tak jagali v jasných lúčoch slnka. (Vaj) Plakala, len jej tak ústami mykalo. (Taj.); b) obmedzuje mieru a stupeň deja al. stavu (= iba): Povedal to len tak — zo samoľúbosti, zo žartu. (Jaš.) Marko ho počúval len tak na pol ucha. (Hor.); tak či tak, tak či onak v každom prípade, jednako: Však to budeme tak či tak my robiť. (Pláv.) Či tak, či onak, riskujeme veľa. (Smrč.)
3. v spojení tak a tak vyjadruje činnosť alebo stav vo všeobecnosti, neurčite: Trepanovci sľubovali, že veru tak a tak, na prístupky nevezmú iného ako Maťka. (Kuk.) Ako sa voláte? Odkiaľ ste? Tak a tak. Odtiaľ. (Taj.)
II.
1. spoj. priraď. dôsledková preto: Kone nemôžu ísť ďalej, tak ich musíme troška popásť. (Kal.) V šalande sa dnes nevarí, tak sa vyparím, len čo prídu pán. (Smrč.)
2. v spojovacích výrazoch i tak, aj tak, ani tak má pripúšťací význam: A čože, Vinco, i tak ti za to nikto nepridá. (Hor.) Urobíš tekvicu s vodou, aj tak bude dobrá. (Zúb.) Mohol som ich kliešťami trhať, ani tak by neboli povolili. (Švant.)
III. čast.
1. uvádza vety rozličného obsahu, obyč. rozkazovacie, v ktorých zdôrazňuje rozkaz, výzvu, povzbudenie, al. vety opytovacie (= nuž, teda): Tak si prosím dva deci vína. (Ráz.) Tak alebo hovor, alebo ťa poviažeme. (Jégé) No tak, nohy dvíhať, poďme šuhajci! (Pláv.) Tak čo, pán Vrtík, rukujeme? (Urb.)
2. s významom „napríklad, povedzme“ vytýka nasledujúci výraz: Ale predsa by bolo vari lepšie, že by si tak čaju. (Jes.) Paniu ešte tak zaujímajú niektoré predmety — je gazdiná. (Kuk.) Byť tak v mojej koži, nesmiali by ste sa veru. (Švant.)
3. s významom „asi, približne“ má hodnotiacu funkciu: Ona má tak jedenásť kíl. (Ráz.) Môže byť tak päť hodín. (Laz.)
4. tak-tak (že) vyjadruje krajnú mieru; lenlen, sotvaže: Tak-tak že stihneme trochu sa vyspať do svitania. (Chrob.) [Z dverí] vyfrkol sluha, tak-tak že ho ženy pochytili. (Žáry)
5. vyjadruje súhlas, prisviedčanie, áno: Tak, veru tak — poťažkal si sváko. (Tat.) Prikývol, že veru tak. (Fig.)
IV. cit. tak i ták
1. vyjadruje podiv, prekvapenie, pochybovanie: Hm, teda tak? — hovorí pán Matiaš. (Kal.) Ach ták! Aj vy poznáte jeho otca? (Tat.)
2. napodobňuje zvuk, ktorý vydáva kačica: Pod mostíkom bedákala zatúlaná kačka, tatak, ták. (Gab.) Káčer veľmi vážne ták-ták-ták. (Kuk.)
3. v podobe tik-tak napodobňuje tikot hodiniek