tajiť -í -a nedok.
1. (čo), v zápore i tajiť sa (s čím) skrývať pred pozornosťou iných, zatajovať: t. zločin, t. chorobu, net. sa s chorobou; t. svoje zámery; nemám (ti) čo t.; ani sa s tým net-í; načo t., darmo t. treba priznať; všetko t. pred súdom
2. iba v spoj. tajiť dych zadržiavať, zastavovať
3. obsahovať, skrývať: tá vec t-í v sebe nebezpečenstvo
// tajiť sa:
1. (o dychu) byť zadržiavaný: dieťaťu sa t-l dych od prekvapenia
2. skrývať sa: t-í sa v ňom veľká sila
tajiť sa tají sa taja sa taj sa! tajil sa tajac sa tajaci sa tajenie sa nedok.
tajiť tají taja taj! tajil tajac tajaci tajený tajenie nedok.
obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne
potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím
2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov
tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal
porov. aj zaprieť1 1
2. p. obsahovať
tajiť, -í, -a nedok. (čo)
1. chrániť, skrývať niečo pred pozornosťou druhých, neprezrádzať, zapierať, zamlčovať, zatajovať: Ráno už nemohla ďalej tajiť svoju chorobu. (Tim.) Nuž čo tajiť, robili sa chyby. (Karv.); pren. Teraz jeho pery taja radosť (Al.) usmievajú sa.
2. t. dych prestávať dýchať, nedýchať: Šimon tajil dych, keď počul Evine kroky v pitvore. (Chrob.)
3. kniž. mať, obsahovať v sebe: Všetky zdanlivo krásne výhľady taja v sebe budúcnosť ešte horkejšiu. (Chorv.)
|| tajiť sa
1. (čím) v zápore neskrývať, nezatajovať niečo; ukazovať navonok: Netajil sa netrpezlivosťou, vytiahol hodinky a položil ich pred seba na stôl. (Karv.)
2. (komu) (o dychu) zastavovať sa, prestávať, zatajovať sa: Až sa im dych tajil od rozkoše. (Zúb.)
3. (v čom, v kom, kde) byť skrytý v niečom, niekde, skrývať sa. Tajila sa v ňom prosba. (Šolt.) Musí zvediež, čo sa tají tam ďalej, musí dôjsť ku koncu. (Zgur.)
tajiť ndk čo držať v tajnosti, zatajovať niečo: ktož prodal zgewnie a tagi teg kupie (ŽK 1473); Nowomesstene tagyly, ze by ho (paholka) postrelyly (TRENČÍN 1584); wssak ya netagim, že sem kminka (PEZINOK 1658); czoss mam tagitj, striga sem (KRUPINA 1675); žena ukradene wecy tagit chtela a muža dolu s powaly socala (s. l. 1745); žid mogu dlužobu naskrze tagi a wyplatiti se zbranuge (L. MIKULÁŠ 1775) F. gemu nicz negnj, ale schwalnie w sobie ducha tagj (SENICA 1730) robí sa mŕtvym; t. sa ndk 1. (od) čoho, v čom tajiť niečo, nepriznávať sa k niečomu: Andrass Rypel, ponewadz se tagil takoweho skutku, se wyprysahal a ocystil samotrety (ŽILINA 1561; 1618); uprimni mariansky posluchači, netagme sa, lotrowe a mordarowe gsme (MS 1749); od gakeho skutku žide se taga (BT 1758); gestly by se Vanyowa w tom tagjla, že geg na čele smye prysahat (TURIEC 1770) 2. (kde) zatajovať sa, ukrývať sa niekde: tehdy ty, ktery se byli tagili, gako by utekali, kdiž twár obrátili, sylnegsség gym odpjrali (KB 1757); deliteo: krigem se, ukrýwám se, tagjm se, zatagugem se, skowáwám se (KS 1763); gak dlúho gedna kropag krwi w tele nebo negaká částka tuku w kosťách se tagi (BlR 18. st)