tabla, -y, -biel ž.
1. rozsiahla rovná plocha zeme v tvare štvoruholníka: pšeničná t., ražná t.;
2. predmet v tvare dosky: t-y ľadu, t-y kôry, kamenné t-y;
3. sklo na obloku: sklená t., obločná t.;
4. doska na kuchynskom al. remeselníckom stole, prípadne celý stôl: Trepal po stole, až tabla na ňom podskakovala. (Bod.) Kosy opreli o dlhú tablu. (Vaj)
5. doska na miesenie cesta, lopár: váľať cesto na kuchynskej t-e;
tablička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 2, 3;
tabličky, -čiek ž. pomn. súčasť odevu evanjelického kňaza
tabličky p. tabla
(jedna) tablička; (bez) tabličky; (k) tabličke; (vidím) tabličku; (hej) tablička!; (o) tabličke; (s) tabličkou;
(tri) tabličky; (bez) tabličiek; (k) tabličkám; (vidím) tabličky; (hej) tabličky!; (o) tabličkách; (s) tabličkami;