tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím
● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý; cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle
tŕnie tŕnia L tŕní s. hromad.
tŕnie hromad. tŕnistý porast, tŕnisté krovie: záhrada zarastená tŕním • trnina (Vajanský)
tŕňa p. tŕnie
tŕnie, -ia, 6. p. -í (nár. i tŕňa) str. hromad. kríky porastené tŕňmi, tŕnisté krovie, rastlinstvo s pichliačmi: pichľavé t.; srsť pichľavá ani tŕnie (Bedn.); horské tŕňa (Vaj.); pren.: Jej život je len bodľač a tŕnie (Tim.) bôľ, trápenie, trpkosť. Dobrá myseľ v tŕní rastie (prísl.) i v ťažkostiach, prekážkach môže byť dobrá nálada.
● byť, sedieť ako na tŕní byť nespokojný, netrpezlivý, nedočkavý; má sa, cíti sa ako nahý (holý) v tŕni, je mu ako nahému v tŕni zle, nepríjemne
tŕnie [-í] s hromad 1. ostré výrastky na niektorých rastlinách: na ssjpe wjceg gest trny, nežly ruže (CS 18. st) 2. tŕnisté krovie, tŕňový porast: dumetum: mjsto, kde mnoho hustého trnj roste (WU 1750); tiskla se mezi šíp a trní (BR 1785); gine syme padlo mezy trny a spoluwzrostle trny udusylo ge (CS 18. st); x. pren gak se w tobe trnj hrychuw rozrostlo w hognosti (GŠ 1758) P. tpn Thernye (Tŕnie 1424 VSO)