tŕň -a m.
1. ostrý výrastok niekt. rastlín, pichliač: šípový, agátový t., pichnúť si t. do nohy
2. vec podobná tŕňu: anat. bedrový t.; tech. pomôcka na upínanie nástrojov pri obrábaní: frézovací t.
● expr. chudý ako t. veľmi; to mu je t-om v oku prekáža mu to; niet ruže bez t-a niet veci bez ťažkostí;
tŕňový príd.: t. ker; t. výbežok; bibl. t-á koruna veniec z tŕnia na Kristovej hlave;
tŕnik -a m. zdrob.
tŕň tŕňa pl. N tŕne G tŕňov I tŕňmi m.
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
osteň ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom al. živočíšnom tele • pichliač: ostne, pichliače dikobraza, ježa • tŕň (na rastline): ostne, tŕne ruže • hovor. picháč
tŕň 1. ostrý výrastok niektorých rastlín • pichliač: ruža má tŕne, pichliače • osteň
2. p. kolík
tŕň, -a m.
1. tvrdý, ostro zahrotený výrastok na niektorých rastlinách, pichliač: pichľavý t.; Odchod býva ako pichnutie tŕňom. (Fr. Kráľ);
bot. zdrevnatený chlp rastliny slúžiaci na ochranu pred bylinožravcami: listový, osový, koreňový t.;
pren. expr. duševná trýzeň, bôľ, bolesť, utrpenie, trápenie: Jere ostal v srdci tŕň. (Kuk.); pren. tŕne úzkosti (Al.) úzkosť
● expr. niekto (niečo) je niekomu tŕňom v oku (v očiach) nie je mu po vôli, prekáža mu; expr. stáž, sedieť, byť ap. ako (ani) na tŕňoch byť netrpezlivý, tŕpnuť nedočkavosťou, byť nepokojný; expr. schudnúť ako tŕň, vychudnutý (vyschnutý) ako t. veľmi; Takto nám to bude trčať ako tŕň v päte (Min.) bude to nevyriešené. Od mladi (mladosti) sa tŕň ostrí (prísl.) od mladosti sa človek cibrí. Niet ruže bez tŕňa (prísl.) niet veci bez ťažkosti. Bodaj sa mu tŕň do päty páral! mierne zahrešenie.
2. niečo podobné tŕňu, končitý výbežok niečoho;
tech. pomôcka na upínanie nástrojov alebo obrábaných predmetov s valcovým al. kužeľovým vŕtaním: oceľový t.; frézovací t., preťahovací t., tokársky t.;
anat. výbežok na kostiach: t. sedacej kosti, lonovej kosti, bedrový t., t. lopatky;
archeol. výbežok na rozličných predmetoch (napr. na meči);
tŕňový príd.: t. ker; t. plot z tŕnia; odb. t. výbežok (na kosti); bibl. t-á koruna veniec z tŕnia na Kristovej hlave; pren. tŕňovou hoc kráčaj stezkou (Horal) ťažkým životom;
tŕnik, -a i tŕniček, -čka m. zdrob. expr.
tŕň, trn m ostrý výrastok niektorých rastlín, bodliač: spice ostre tich trny prebigaly hlawu a pressly až do kosty (SJ 18. st); krasa lode gich w srdcech gegich gako negake trny bodlawe a sspydlate (SKá 18. st); x. pren bodlawy a trpky trn čloweku krestanskemu, kteremu dobre znamo gest, že pomoc nasse pochazy od Pana (SP 1696) utrpenie; pros od Boha, aby ti z mnohimi ssypami a trnmi welikych uskosti zahradil cestu (CDu 18. st) ťažkosťami, prekážkami L. biely t. bot krušina jelšová Frangula alnus: proti tegto nemocy drewo bjleho trna osožj (VOv 1779) F. sol w očech, trn w noze, kamen w hrdle (SiN 1678) o častých nepríjemnostiach P. atpn Mathias Trn (v Bojniciach 1614); Georgius Trnik (v N. Meste n. V. 1522); -ový príd k 1: co by to za koruna byla, trnowa-li, čili s ssjpoweho neb malinoweho drjwy spletena? (SP 1696); metly bily ssjpowe a trnowe (N. ZÁMKY 1757); (matróna) ussi mela ssipowima a trnowima sspichadlami prebodene a powrtane (MK 18. st) L. t-á slivka bot slivka trnková (trnka) Prunus spinosa: prunum spini: trnowá sliwka (KS 1763) P. tpn Turnaw, Tirnow (Trnava 1240 VSO); Tornaua (Trnavá Hora 1388 VSO); Thrnowcze (v L. Trnovci 1536)