tĺk -a m. nástroj na roztĺkanie, mliaždenie: ubíjať zem, mliaždiť zemiaky, ovocie t-om;
pren. mn. -ci nadávka
● expr. sprostý ako t. veľmi;
tĺčik -a m. zdrob.
tĺk tĺka pl. N tĺky I tĺkmi m. (nástroj)
tĺk tĺka pl. N tĺci G tĺkov I tĺkmi m. (o človeku)
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
obuch 1. plochá strana sekery • obušok
2. železný al. drevený nástroj na udieranie • kyjak • tĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkom • obušok • hovor.: pendrek • pelendrek (policajná zbraň na bitie)
tĺk 1. p. kyjak 2. p. nešikovník, hlupák
tĺk, -a m.
1. nástroj na roztĺkanie, rozbíjanie, ubíjanie al. mliaždenie niečoho: Bol tam tĺk, ktorým zem ubíjajú. (Dobš.) Staršie dievčatá pobrali motyky, tĺky a šli s nimi do poľa. (Janč.); ohromný kyjak v podobe tĺka (Kuk.);
2. pejor. nadávka hlúpemu, nešikovnému, neobratnému človeku: Och, ty nepodar, tĺk. (Hviezd.) Ty si taký slepý tĺk, že nič nevidíš. (Jégé) Už som ti povedal, že si tĺk. (Urb.); sprostý ani tĺk (Jes-á); hluchý ako tĺk (Tim.);
tĺčik, -a m. zdrob. k 1
tĺčik, tĺček p. tĺk
tĺk [tĺk, tlúk] m 1. neživ nástroj na tlčenie, mliaždenie, roztĺkanie ap.: dlato jedno, osstiepy 2, svornie 2, tluky zelezne ((TURIEC) 1541); item dwa tlky, item žita holiho sedem cztwrtien (ZVOLEN 1596); tlk dreweny okowany (ORAVA 1611); za starodawna tlkly toliko tlkmy w mazyary (KoB 1666); (klin) wbjgá hlobidlem (:tlukem:); (hrozno) tjsknau (:tlačy:) nohamj aneb wibjgegj drewennym tlukem (:stupau:) (OP 1685); mlinarom, kteri tlky osadali pri stupach, wina (PUKANEC 1724); nagsuptilnegssy len bude ne na trdlicy, ale s tlkem lamany (WL 1789) 2. živ kto sa potĺka, povaľuje, povaľač: scurra: potlukacz, tluk, kmin (VT 1648); tĺčik, tĺček dem k 1: mozdyerik mosazny y z tluczkem (ŽILINA 1574); medeny mazyer y s tluczykom; wahy, geden tlčyk, geden trichtar weliky (ZVOLEN 1603); ( 1645); moždyerik mosaczný geden bez tluczka (TRENČÍN 1613 E); mazyaryk mosazowy bez tlcžyka (KRUPINA 1684); žjwe strjbro utrig wespolek na dreweneg hladkeg miske z drewenym tlčkem (OCh 17. st); gedenast cesnekowych stručkuow roztlč drewenym tlčkom (RTA 17. st); pistillum: tlučik (HD 1706-07); mažyarik spižowy z tlčkom (BYSTRIČKA 1725)