Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.

1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom; srdce t-ie

2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny

3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly

4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte

5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad

expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť; t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím; t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať

// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.; tĺcť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


tĺcť sa 1. p. túlať sa 1 2. p. biť sa 1


tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkaťvtĺkaťvbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážaťvrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviťroztĺkaťrozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskaťtrepaťdrúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlamimykaťšklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostomtriasťpotriasaťhádzať: triasť, hádzať hlavourozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkaťrozbíjaťroztrepávaťtĺcťexpr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieťvytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tĺcť, tlčie, tlčú, tĺkol, tlčený, rozk. tlč nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo i bezpredm., zried. i čo do čoho, o čo) prudko, silne narážať na niečo, obyč. tak, že to pôsobí hluk, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, na stôl, o stôl; t. kladivom na klinec; Tĺkol temenom i opätkami od zúrivosti do dverí. (Bod.) [Zvonár] tlčie srdcom o zvon. (Kuk.); srdce mu (jej, im) prudko, vzrušene, mocne tlčie; V hlave mu mocne tlčie. (Kuk.) Prudko tlčie krv po tele dozretom. (Kost.); sluchy tlčú (Sládk.); [Hodiny] o závod tĺkli a frfotali. (Lask.)

expr. t. si hlavu (o múr) zúfať nad niečím, márne ľutovať; t. lakte do steny (Taj.) márne, zbytočne vzdorovať;

2. (koho, čo) zasadzovať niekomu údery, spôsobovať údermi niekomu al. niečomu bolesť, biť, udierať: t. psa, koňa; bičom, palicou, päsťou t. niekoho; Tĺkla ho kľúčami po prstoch. (Záb.) Tlčie, bije, čo pochytí. (Taj.) Za chlapecké šanty netreba decko tĺcť. (Laz.); hovor. expr. t. niekoho ako koňa veľm-i;

3. (čo kam) zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny, kôl do zeme

hovor. t. do hlavy niekomu niečo dôrazne niekomu niečo vysvetľovať;

4. (čo i bezpredm.) údermi drobiť na menšie čiastky, rozbíjať, roztĺkať; údermi spracovávať: t. skaly, ľad; t. (v mažiariku) mak, korenie, ďumbier; t. orechy, t. zrno, t. ľan; Ide kubíky tĺcť. (Tim.) Ja nechcem tĺcť kotly (Ráz.) robiť, vyrábať.

Nedám si ja tiež skálie tĺcť na hlave (Kuk.) nedovolím, aby sa so mnou hocako zachádzalo.

5. (čo) rozbíjať, ničiť: t. šálky, sochy; Najradšej tĺkol [opitý] kuchynský riad. (Gráf)

6. zried. pôsobiť hrmot, hluk zložený z krátkych úderov: V pajte tlčie motor. (Kuk.)

7. expr. zried. (na koho) dorážať, útočiť, dobiedzať: Od pol druha roka tĺkli na neho z Kotlína, znepokojovali, volali, navštevovali. (Vaj.)

|| tĺcť sa expr.

1. (o ľuďoch) chodiť z miesta na miesto, túlať sa, potĺkať sa: Veď sa, chudák, len po službách tlčie naveky. (Tim.) Tlčie sa sám tými najhoršími ulicami. (Ráz.) Tlčie sa po kúpeľoch a bohvie kde, hoci je zdravá ako orech. (Jégé) Pätnásť rokov som sa s vami tĺkol po mostoch. (Mňač.)

2. biť sa, ruvať sa: Sotvas, na celom rade vozov našiel dvoch ľudí, čo by sa hlavami jeden druhého neboli tĺkli. (Kal.) [Ľudia] sa šliapu, tlčú, zabíjajú. (Laz.)

3. (do čoho, kniž. i v čo; po čom i bez. predm.) udierať sa, biť sa: Tlčú sa v prsia v žalosti nad svojou vinou. (Záb.) I tĺkol sa päsťou po prsiach, že len tak dunelo. (Jégé)

Morfologický analyzátor

tĺcť nedokonavé sloveso
(ja) tlčiem VKesa+; (ty) tlčieš VKesb+; (on, ona, ono) tlčie VKesc+; (my) tlčieme VKepa+; (vy) tlčiete VKepb+; (oni, ony) tlčú VKepc+;

(ja som, ty si, on) tĺkol VLesam+; (ona) tĺkla VLesaf+; (ono) tĺklo VLesan+; (oni, ony) tĺkli VLepah+;
(ty) tlč! VMesb+; (my) tlčme! VMepa+; (vy) tlčte! VMepb+;
(nejako) tlčúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor