tĺcť, tlčie, tlčú, tĺkol, tlčený, rozk. tlč nedok.
1. (na čo, do čoho, o čo i bezpredm., zried. i čo do čoho, o čo) prudko, silne narážať na niečo, obyč. tak, že to pôsobí hluk, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, na stôl, o stôl; t. kladivom na klinec; Tĺkol temenom i opätkami od zúrivosti do dverí. (Bod.) [Zvonár] tlčie srdcom o zvon. (Kuk.); srdce mu (jej, im) prudko, vzrušene, mocne tlčie; V hlave mu mocne tlčie. (Kuk.) Prudko tlčie krv po tele dozretom. (Kost.); sluchy tlčú (Sládk.); [Hodiny] o závod tĺkli a frfotali. (Lask.)
● expr. t. si hlavu (o múr) zúfať nad niečím, márne ľutovať; t. lakte do steny (Taj.) márne, zbytočne vzdorovať;
2. (koho, čo) zasadzovať niekomu údery, spôsobovať údermi niekomu al. niečomu bolesť, biť, udierať: t. psa, koňa; bičom, palicou, päsťou t. niekoho; Tĺkla ho kľúčami po prstoch. (Záb.) Tlčie, bije, čo pochytí. (Taj.) Za chlapecké šanty netreba decko tĺcť. (Laz.); hovor. expr. t. niekoho ako koňa veľm-i;
3. (čo kam) zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny, kôl do zeme
● hovor. t. do hlavy niekomu niečo dôrazne niekomu niečo vysvetľovať;
4. (čo i bezpredm.) údermi drobiť na menšie čiastky, rozbíjať, roztĺkať; údermi spracovávať: t. skaly, ľad; t. (v mažiariku) mak, korenie, ďumbier; t. orechy, t. zrno, t. ľan; Ide kubíky tĺcť. (Tim.) Ja nechcem tĺcť kotly (Ráz.) robiť, vyrábať.
● Nedám si ja tiež skálie tĺcť na hlave (Kuk.) nedovolím, aby sa so mnou hocako zachádzalo.
5. (čo) rozbíjať, ničiť: t. šálky, sochy; Najradšej tĺkol [opitý] kuchynský riad. (Gráf)
6. zried. pôsobiť hrmot, hluk zložený z krátkych úderov: V pajte tlčie motor. (Kuk.)
7. expr. zried. (na koho) dorážať, útočiť, dobiedzať: Od pol druha roka tĺkli na neho z Kotlína, znepokojovali, volali, navštevovali. (Vaj.)
|| tĺcť sa expr.
1. (o ľuďoch) chodiť z miesta na miesto, túlať sa, potĺkať sa: Veď sa, chudák, len po službách tlčie naveky. (Tim.) Tlčie sa sám tými najhoršími ulicami. (Ráz.) Tlčie sa po kúpeľoch a bohvie kde, hoci je zdravá ako orech. (Jégé) Pätnásť rokov som sa s vami tĺkol po mostoch. (Mňač.)
2. biť sa, ruvať sa: Sotvas, na celom rade vozov našiel dvoch ľudí, čo by sa hlavami jeden druhého neboli tĺkli. (Kal.) [Ľudia] sa šliapu, tlčú, zabíjajú. (Laz.)
3. (do čoho, kniž. i v čo; po čom i bez. predm.) udierať sa, biť sa: Tlčú sa v prsia v žalosti nad svojou vinou. (Záb.) I tĺkol sa päsťou po prsiach, že len tak dunelo. (Jégé)