týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;
týfusový príd.: t-á nákaza
týfus -u m. ‹l < g› lek. ťažké infekčné ochorenie prejavujúce sa horúčkami, hnačkami, spojené so stratou vedomia: brušný (črevný) t. postihujúci najmä črevá, vyvolaný Salmonellou typhi; škvrnitý t. horúčkovité infekčné ochorenie vyvolané rickettsiou Prowazeki, prenášané všou; návratný t. infekčné ochorenie vyvolané spirochétami rodu Borrelia;
týfusový, tyfózny príd.: t-a studňa znečistená zárodkami týfusu
týfus, týfusu/týfu, 6. p. -e m. lek., veter. druh nákazlivej choroby sprevádzanej silnými horúčkami: brušný t. postihuje črevá; škvrnitý t. prejavuje sa v podobe červených vyrážok po celom tele;
týfový/týfusový príd.: t-á epidémia, nákaza, t. bacil
(jeden) týfus; (bez) týfusu; (k) týfusu; (vidím) týfus; (hej) týfus!; (o) týfuse; (s) týfusom;
(tri) týfusy; (bez) týfusov; (k) týfusom; (vidím) týfusy; (hej) týfusy!; (o) týfusoch; (s) týfusmi;