týždeň -dňa m.
1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a; cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou
2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.; vybaviť veci cez t., v t-i
3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď; medové t-e čas po svadbe;
týždňový príd.
1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt
2. týždeň starý: t-é kurča;
týždenný príd.
1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia
2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola; t. lístok platný týždeň;
týždenne prísl.: raz t.
týždeň, -dňa, mn. č. -dne m.
1. obdobie siedmich dní po sebe idúcich, počítané najmä od pondelka do nedele: uplynul, ubehol, prešiel celý t., minulo niekoľko týždňov; na druhý, na budúci t.; pred t-om; raz, dva razy do t-a; prídem o t. po uplynutí siedmich dní; urobíme to za t. v priebehu siedmich dní; dnes t. pred týždňom; na dnes t. o týždeň; už od týždňa zháňajú peniaze (Taj.) týždeň, vyše týždňa; Rodičia mu jeden za druhým pod týždňom zomreli (Dobš.) v priebehu týždňa, cez jeden týždeň; cirk. Veľký t. týždeň pred veľkou nocou; t. čo t. každý týždeň; pravidelne; z t-a na t. každý týždeň;
2. obdobie šiestich pracovných dní: Nevyspali sa nikto do týždňa, tak keď už tá nedeľa prišla, to bolo ich. (Taj.); t. vzornej práce, vzornej dochádzky, vzornej obsluhy; t. úderníckych smien;
3. len v mn. č. väčší časový úsek, dlhý čas: Žijem týždne v napätí nervov. (Stod.); celé t-e veľmi dlho; medové t-e prvé obdobie po svadbe;
týždňový príd. týždenný: t-á liečba; t. mučivý strach (Tim.);
týždnik, -a, zried. i týždniček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) týždeň; (bez) týždňa; (k) týždňu; (vidím) týždeň; (hej) týždeň!; (o) týždni; (s) týždňom;
(dva) týždne; (bez) týždňov; (k) týždňom; (vidím) týždne; (hej) týždne!; (o) týždňoch; (s) týždňami;