tútor, -a m. trochu zastar. poručník: Bol aj vymenovaný dieťaťu za tútora. (Jes-á); obecný t. (Heč.);
pren. expr. ochranca, strážca, dozorca vôbec: Z radostnej samopaše si zahrával na môjho tútora. (Zel.) A moja Amálka? Tá veru nepotrebuje tútora. (Urb.);
tútorka, -y, -riek ž.;
tútorský príd. poručnícky; pren. prísny tútorský tón (Vaj.) prísne karhanie, napomínanie;
tútorsky prísl.;
tútorstvo, -a str. vykonávanie funkcie poručníka, poručníctvo;
pren. obyč. pejor. prehnaná, prílišná starostlivosť o niekoho;
tútorko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.