Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

túžiť -i nedok. pociťovať túžbu: t. za milým, t. po slobode, po šťastí; t-l zveriť sa otcovi so všetkým;

opak. túžievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
túžiť ‑i ‑ia nedok. (chcieť)

cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmibyť clivobyť otupnobyť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutnotúžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1


sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať


túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


túžiť sa p. sťažovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

túžiť sa1 p. tužiť2

túžiť sa2, -i, -ia nedok. nár. (bezpredm. i komu) rečou si uľavovať, žalovať sa, ťažkať si: „Zabrali všetko Amerikáni!“ túži sa ktorýsi. (Kuk.) Priatelia sa túžili druh druhovi, vracali sa do študentských liet. (Pláv.)


túžiť1, -i, -ia nedok.

1. [po čom, po kom, za kým, za čím i s neurč.] dychtivo si želať niečo al. niekoho mať, veľmi chcieť niečo dosiahnuť, obsiahnuť, prejavovať túžbu, byť žiadostivý niečoho, niekoho, bažiť: t. po zmene, t. po moci, po sláve, po majetku, po vzdelaní, po slobode; (márne, horúco) t. po láske, po šťastí; t. po dobrodružstve; A ja tak túžim po tebe! (Vans.); t. za domovom; Túžim čím skôr tam byť. (Tim.) Túžili stretnúť sa s ním znova. (Ondr.); márne túženie (Gab.); horúce túženie (Vaj.); pren. role tužia po pluhu (Tim.) treba ich zorať;

2. kniž. zried. (bezpredm., zried. i za kým čo) oddávať sa snivým, melancholickým tiesnivým túžbam: Za svojím milým šuhajom túži túžby sladkodumné. (Vaj.); pren. [Príval] strhne kvietko utešené zo skaly, na ktorej opustené túžilo. (Kal.);

opak. túžievať, -a, -ajú;

dok. zatúžiť


tužiť2, -í, -ia, zried. i túžiť2, -i, -ia (čo, koho i bezpredm.) nedok. robiť odolným, silným, otužovať: t. telo, svaly; túžilo ho vnútorné uspokojenie (Švant.); Slivovica pálila, ohrievala, tužila. (Laz.)

|| tužiť sa i túžiť sa1 získavať odolnosť, otužovať sa; posilňovať sa: Preto sa tužia v čiernych hĺbkach baní. (Pláv.) Gazdovia pri žatvách túžili sa s pomocníkmi z jeho zásob. (Jil.) Ale sa túžia! (Taj.) popíjajú. „Nesmieme, nebudeme tam chodiť!“ — tužili sa v strašnom uvzatí (Urb.) dodávali si odvahy, zaumieňovali si.


túžiť2 p. tužiť2

Morfologický analyzátor

túžiť nedokonavé sloveso
(ja) túžim VKesa+; (ty) túžiš VKesb+; (on, ona, ono) túži VKesc+; (my) túžime VKepa+; (vy) túžite VKepb+; (oni, ony) túžia VKepc+;

(ja som, ty si, on) túžil VLesam+; (ona) túžila VLesaf+; (ono) túžilo VLesan+; (oni, ony) túžili VLepah+;
(ty) túž! VMesb+; (my) túžme! VMepa+; (vy) túžte! VMepb+;
(nejako) túžiac VHe+;
túžiť_1 túžiť túžiť_2 túžiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor