túžiť sa1 p. tužiť2
túžiť sa2, -i, -ia nedok. nár. (bezpredm. i komu) rečou si uľavovať, žalovať sa, ťažkať si: „Zabrali všetko Amerikáni!“ túži sa ktorýsi. (Kuk.) Priatelia sa túžili druh druhovi, vracali sa do študentských liet. (Pláv.)
túžiť1, -i, -ia nedok.
1. [po čom, po kom, za kým, za čím i s neurč.] dychtivo si želať niečo al. niekoho mať, veľmi chcieť niečo dosiahnuť, obsiahnuť, prejavovať túžbu, byť žiadostivý niečoho, niekoho, bažiť: t. po zmene, t. po moci, po sláve, po majetku, po vzdelaní, po slobode; (márne, horúco) t. po láske, po šťastí; t. po dobrodružstve; A ja tak túžim po tebe! (Vans.); t. za domovom; Túžim čím skôr tam byť. (Tim.) Túžili stretnúť sa s ním znova. (Ondr.); márne túženie (Gab.); horúce túženie (Vaj.); pren. role tužia po pluhu (Tim.) treba ich zorať;
2. kniž. zried. (bezpredm., zried. i za kým čo) oddávať sa snivým, melancholickým tiesnivým túžbam: Za svojím milým šuhajom túži túžby sladkodumné. (Vaj.); pren. [Príval] strhne kvietko utešené zo skaly, na ktorej opustené túžilo. (Kal.);
opak. túžievať, -a, -ajú;
dok. zatúžiť
tužiť2, -í, -ia, zried. i túžiť2, -i, -ia (čo, koho i bezpredm.) nedok. robiť odolným, silným, otužovať: t. telo, svaly; túžilo ho vnútorné uspokojenie (Švant.); Slivovica pálila, ohrievala, tužila. (Laz.)
|| tužiť sa i túžiť sa1 získavať odolnosť, otužovať sa; posilňovať sa: Preto sa tužia v čiernych hĺbkach baní. (Pláv.) Gazdovia pri žatvách túžili sa s pomocníkmi z jeho zásob. (Jil.) Ale sa túžia! (Taj.) popíjajú. „Nesmieme, nebudeme tam chodiť!“ — tužili sa v strašnom uvzatí (Urb.) dodávali si odvahy, zaumieňovali si.
túžiť2 p. tužiť2