túžiť -i nedok. pociťovať túžbu: t. za milým, t. po slobode, po šťastí; t-l zveriť sa otcovi so všetkým;
opak. túžievať -a
túžiť túži túžia túž! túžil túžiac túžiaci túžený túženie nedok.
cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmi • byť clivo • byť otupno • byť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutno • túžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove
chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť
2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?
3. porov. želať
lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch
2. p. lepiť sa 1
sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat
p. aj bedákať
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
túžiť sa p. sťažovať sa
túžiť sa1 p. tužiť2
túžiť sa2, -i, -ia nedok. nár. (bezpredm. i komu) rečou si uľavovať, žalovať sa, ťažkať si: „Zabrali všetko Amerikáni!“ túži sa ktorýsi. (Kuk.) Priatelia sa túžili druh druhovi, vracali sa do študentských liet. (Pláv.)
túžiť1, -i, -ia nedok.
1. [po čom, po kom, za kým, za čím i s neurč.] dychtivo si želať niečo al. niekoho mať, veľmi chcieť niečo dosiahnuť, obsiahnuť, prejavovať túžbu, byť žiadostivý niečoho, niekoho, bažiť: t. po zmene, t. po moci, po sláve, po majetku, po vzdelaní, po slobode; (márne, horúco) t. po láske, po šťastí; t. po dobrodružstve; A ja tak túžim po tebe! (Vans.); t. za domovom; Túžim čím skôr tam byť. (Tim.) Túžili stretnúť sa s ním znova. (Ondr.); márne túženie (Gab.); horúce túženie (Vaj.); pren. role tužia po pluhu (Tim.) treba ich zorať;
2. kniž. zried. (bezpredm., zried. i za kým čo) oddávať sa snivým, melancholickým tiesnivým túžbam: Za svojím milým šuhajom túži túžby sladkodumné. (Vaj.); pren. [Príval] strhne kvietko utešené zo skaly, na ktorej opustené túžilo. (Kal.);
opak. túžievať, -a, -ajú;
dok. zatúžiť
tužiť2, -í, -ia, zried. i túžiť2, -i, -ia (čo, koho i bezpredm.) nedok. robiť odolným, silným, otužovať: t. telo, svaly; túžilo ho vnútorné uspokojenie (Švant.); Slivovica pálila, ohrievala, tužila. (Laz.)
|| tužiť sa i túžiť sa1 získavať odolnosť, otužovať sa; posilňovať sa: Preto sa tužia v čiernych hĺbkach baní. (Pláv.) Gazdovia pri žatvách túžili sa s pomocníkmi z jeho zásob. (Jil.) Ale sa túžia! (Taj.) popíjajú. „Nesmieme, nebudeme tam chodiť!“ — tužili sa v strašnom uvzatí (Urb.) dodávali si odvahy, zaumieňovali si.
túžiť2 p. tužiť2