Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

túžiť -i nedok. pociťovať túžbu: t. za milým, t. po slobode, po šťastí; t-l zveriť sa otcovi so všetkým;

opak. túžievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
túžiť ‑i ‑ia nedok. (chcieť)

túžiť túži túžia túž! túžil túžiac túžiaci túžený túženie nedok.

-žiť/126429 3.19: verbá inf. nedok. 44080 žiť/24157 slúžiť/7568 snažiť/4649 žiť/1594 strážiť/1528 súťažiť/1311 ťažiť/865 žiť/800 snežiť/398 krúžiť/266 blížiť/205 množiť/186 súložiť/120 (22/433)

cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmibyť clivobyť otupnobyť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutnotúžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1


sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať


túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


túžiť sa p. sťažovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

túžiť sa1 p. tužiť2

túžiť sa2, -i, -ia nedok. nár. (bezpredm. i komu) rečou si uľavovať, žalovať sa, ťažkať si: „Zabrali všetko Amerikáni!“ túži sa ktorýsi. (Kuk.) Priatelia sa túžili druh druhovi, vracali sa do študentských liet. (Pláv.)


túžiť1, -i, -ia nedok.

1. [po čom, po kom, za kým, za čím i s neurč.] dychtivo si želať niečo al. niekoho mať, veľmi chcieť niečo dosiahnuť, obsiahnuť, prejavovať túžbu, byť žiadostivý niečoho, niekoho, bažiť: t. po zmene, t. po moci, po sláve, po majetku, po vzdelaní, po slobode; (márne, horúco) t. po láske, po šťastí; t. po dobrodružstve; A ja tak túžim po tebe! (Vans.); t. za domovom; Túžim čím skôr tam byť. (Tim.) Túžili stretnúť sa s ním znova. (Ondr.); márne túženie (Gab.); horúce túženie (Vaj.); pren. role tužia po pluhu (Tim.) treba ich zorať;

2. kniž. zried. (bezpredm., zried. i za kým čo) oddávať sa snivým, melancholickým tiesnivým túžbam: Za svojím milým šuhajom túži túžby sladkodumné. (Vaj.); pren. [Príval] strhne kvietko utešené zo skaly, na ktorej opustené túžilo. (Kal.);

opak. túžievať, -a, -ajú;

dok. zatúžiť


tužiť2, -í, -ia, zried. i túžiť2, -i, -ia (čo, koho i bezpredm.) nedok. robiť odolným, silným, otužovať: t. telo, svaly; túžilo ho vnútorné uspokojenie (Švant.); Slivovica pálila, ohrievala, tužila. (Laz.)

|| tužiť sa i túžiť sa1 získavať odolnosť, otužovať sa; posilňovať sa: Preto sa tužia v čiernych hĺbkach baní. (Pláv.) Gazdovia pri žatvách túžili sa s pomocníkmi z jeho zásob. (Jil.) Ale sa túžia! (Taj.) popíjajú. „Nesmieme, nebudeme tam chodiť!“ — tužili sa v strašnom uvzatí (Urb.) dodávali si odvahy, zaumieňovali si.


túžiť2 p. tužiť2

túžiť_1 túžiť túžiť_2 túžiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

domov, kam som túžila maisons je souhaitais
kam som túžila ísť je souhaitais aller
lebo túžim byť pekná car je désire être belle
sa túži stať filozofom il désire devenir philosophe
som túžila ísť, napokon je souhaitais aller, enfin
túžim byť pekná, veľmi je désire être belle, très
úbohé dieťa, ktoré túži pauvre enfant qui désire
v láske, keď túžiš dans l'amour quand tu désires
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu