tón -u m.
1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice; fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies
2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.; národný t. umeleckého diela; udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv; zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať
3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.
4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;
tónový príd. k 1: hud. t-á sústava;
tónovo príd.
tónový → tón
tón -u m. ‹l < g›
1. zvuk vznikajúci periodickým kmitaním pevných telies: vysoký, nízky, hlboký t.; udávať t.: pren. mať rozhodujúci vplyv (na spôsob správania, na obliekanie a pod.); nasadiť nový t., pren. zmeniť tému rozhovoru, spôsob konania; spodný t., pren. skrytý, utajený význam, prízvuk; hud. základný a najmenší prvok hudobného diela; oznam. tech. oznamovací, obsadzovací, vyzváňací t.
2. odtieň zafarbenia reči, hlasu; (základný) ráz nejakého prejavu, niečoho všeobecne: vážny, žartovný, vyzývavý, prosebný t.
3. jemné odlíšenie farby, odtieň: tmavší t.
4. spôsob spoločenského správania: to patrí k dobrému t-u bontónu
5. polygr. (v reprodukčných technikách) prechod od čiernej farby po bielu (predtým poltón);
tónový príd. k 1 – 3: t. rozsah; – hud. t-á sústava, t-é rady súhrn tónov používaných v hudbe jednotlivých národov al. etnických skupín a usporiadaných podľa istých pravidiel; lingv. t. akcent, prízvuk melodický; t-é jazyky s tónovou koreláciou vo fonologickom systéme rozlišujúcou pomocou výšky tónu lexikálne významy slova (napr. sinotibetské jazyky, litovčina, srbčina); fyz., oznam. tech. t. kmitočet ležiaci v oblasti počuteľnosti; – t. papier tlmeno farebne odtienený
tónový p. tón
tón, -u m.
1. zvuk určitej výšky: vysoký, nízky, slabý, silný t.; melancholické tóny flauty (Vaj.); clivé tóny neznámej skladby (Urb.); [Píly] zazvonili mäkkým plačlivým tónom. (Pláv.);
fyz. zvuk spôsobený pravidelným vlnením vzduchu; hud. základné, odvodené t-y, celý t., farba t-u; t-y stupnice;
2. odtieň hlasu, reči; hlas: vážny, žartovný, posmešný, úsečný, dôverný t.; vycítiť niečo z t-u reči; hovoriť slávnostným t-om (Tat.); stíšiť t.; Do jeho hlasu zamiešal sa i tón hnevu. (Kuk.) Na Igora nepreskočil bojový tón. (Jaš.) v reči.
● spodný t. (rozhovoru ap.) skrytý zmysel;
3. odtieň farby: tmavý, jasný, pastelový t.; stupnica farebných t-ov; šaty, v ktorých prevládal sivočierny tón (Bedn.);
mal. odstupňovanie farby. do hĺbky, obyč. pridaním bielej a čiernej;
4. kniž. vyznenie, ráz, charakter niečoho: základný t. umeleckého diela; národný t. (opery); Prekvapil ho i námet i tón (článku). (Urb.) Náhle zmenil tón. (Tat.) Nemohla v tom tóne pokračovať (Taj.) takým spôsobom.
5. spôsob spoločenského správania, obyč. dobrého, uhladeného, bontón: patrí to k dobrému t-u; vedieť zachovať t.; znalosť vysokého tónu (Jes-á); udávať, dávať t. (niečomu) mať rozhodujúci vplyv;
tónový príd. k 1 hud.: t-á sústava súhrn tónov používaných v hudobnej praxi; t-é dvojice, t-é zvýšenie, t-á intenzita, t. rozsah
(jeden) tónový; (bez) tónového; (k) tónovému; (vidím) tónového; (hej) tónový!; (o) tónovom; (s) tónovým;
(štyria) tónoví; (bez) tónových; (k) tónovým; (vidím) tónových; (hej) tónoví!; (o) tónových; (s) tónovými;
(jeden) tónový; (bez) tónového; (k) tónovému; (vidím) tónový; (hej) tónový!; (o) tónovom; (s) tónovým;
(tri) tónové; (bez) tónových; (k) tónovým; (vidím) tónové; (hej) tónové!; (o) tónových; (s) tónovými;
(jedna) tónová; (bez) tónovej; (k) tónovej; (vidím) tónovú; (hej) tónová!; (o) tónovej; (s) tónovou;
(štyri) tónové; (bez) tónových; (k) tónovým; (vidím) tónové; (hej) tónové!; (o) tónových; (s) tónovými;
(jedno) tónové; (bez) tónového; (k) tónovému; (vidím) tónové; (hej) tónové!; (o) tónovom; (s) tónovým;