Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tón -u m.

1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice; fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies

2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.; národný t. umeleckého diela; udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv; zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať

3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.

4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;

tónový príd. k 1: hud. t-á sústava;

tónovo príd.

tón -u m. ‹l < g›

1. zvuk vznikajúci periodickým kmitaním pevných telies: vysoký, nízky, hlboký t.; udávať t.: pren. mať rozhodujúci vplyv (na spôsob správania, na obliekanie a pod.); nasadiť nový t., pren. zmeniť tému rozhovoru, spôsob konania; spodný t., pren. skrytý, utajený význam, prízvuk; hud. základný a najmenší prvok hudobného diela; oznam. tech. oznamovací, obsadzovací, vyzváňací t.

2. odtieň zafarbenia reči, hlasu; (základný) ráz nejakého prejavu, niečoho všeobecne: vážny, žartovný, vyzývavý, prosebný t.

3. jemné odlíšenie farby, odtieň: tmavší t.

4. spôsob spoločenského správania: to patrí k dobrému t-u bontónu

5. polygr. (v reprodukčných technikách) prechod od čiernej farby po bielu (predtým poltón);

tónový príd. k 1 – 3: t. rozsah; – hud. t-á sústava, t-é rady súhrn tónov používaných v hudbe jednotlivých národov al. etnických skupín a usporiadaných podľa istých pravidiel; lingv. t. akcent, prízvuk melodický; t-é jazyky s tónovou koreláciou vo fonologickom systéme rozlišujúcou pomocou výšky tónu lexikálne významy slova (napr. sinotibetské jazyky, litovčina, srbčina); fyz., oznam. tech. t. kmitočet ležiaci v oblasti počuteľnosti; – t. papier tlmeno farebne odtienený

tón, -u m.

1. zvuk určitej výšky: vysoký, nízky, slabý, silný t.; melancholické tóny flauty (Vaj.); clivé tóny neznámej skladby (Urb.); [Píly] zazvonili mäkkým plačlivým tónom. (Pláv.);

fyz. zvuk spôsobený pravidelným vlnením vzduchu; hud. základné, odvodené t-y, celý t., farba t-u; t-y stupnice;

2. odtieň hlasu, reči; hlas: vážny, žartovný, posmešný, úsečný, dôverný t.; vycítiť niečo z t-u reči; hovoriť slávnostným t-om (Tat.); stíšiť t.; Do jeho hlasu zamiešal sa i tón hnevu. (Kuk.) Na Igora nepreskočil bojový tón. (Jaš.) v reči.

● spodný t. (rozhovoru ap.) skrytý zmysel;

3. odtieň farby: tmavý, jasný, pastelový t.; stupnica farebných t-ov; šaty, v ktorých prevládal sivočierny tón (Bedn.);

mal. odstupňovanie farby. do hĺbky, obyč. pridaním bielej a čiernej;

4. kniž. vyznenie, ráz, charakter niečoho: základný t. umeleckého diela; národný t. (opery); Prekvapil ho i námet i tón (článku). (Urb.) Náhle zmenil tón. (Tat.) Nemohla v tom tóne pokračovať (Taj.) takým spôsobom.

5. spôsob spoločenského správania, obyč. dobrého, uhladeného, bontón: patrí to k dobrému t-u; vedieť zachovať t.; znalosť vysokého tónu (Jes-á); udávať, dávať t. (niečomu) mať rozhodujúci vplyv;

tónový príd. k 1 hud.: t-á sústava súhrn tónov používaných v hudobnej praxi; t-é dvojice, t-é zvýšenie, t-á intenzita, t. rozsah

(jeden) tón; (bez) tónu; (k) tónu; (vidím) tón; (hej) tón!; (o) tóne; (s) tónom;

(štyri) tóny; (bez) tónov; (k) tónom; (vidím) tóny; (hej) tóny!; (o) tónoch; (s) tónmi;