tíšina, -y, -šin ž.
1. ticho, tichosť, mĺkvota, pokoj: polnočná tíšina (Hviezd.); mŕtva tíšina (J. Kráľ); večerná tíšina (Pláv.); Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)
2. tiché, nerušené, pokojné miesto: lesné tíšiny (Jaš.); horské tíšiny (Fr. Kráľ); Prešli kúsok horou k jedľovej tíšine. (Hor.)
3. zried. tichá, nesčerená vodná hladina: hladká vodná tíšina (Vans.); Prečo sa len švihla [rybôčka] z tíšiny, by zahynula? (Hviezd.)
4. kniž. prostredie nečinnosti, pasívnosti: literárna, umelecká t.; domáca t.;
5. meteor. široký pás pozdĺž rovníka s pokojným vzduchom, bezvetrie, kalma: subtropická t.; rovníková t.;
tíšinka, -y, -niek ž. zdrob. k 2