systém -u m.
1. (účelný) spôsob usporiadania nejakého celku, sústava: školský, mzdový s.; parlamentný s.; informačný s.; kapitalistický, socialistický spoločenský s. polit.-ekon. formácia; zaviesť do práce s.
2. súbor prvkov spätých istými (vymedzenými) vzťahmi, sústava: jazykový s.; chladiaci s.; nervový s.;
systémový príd.: s. prístup, s-é vzťahy; s. jav tvoriaci systém; s-é inžinierstvo zaoberajúce sa zložitými sústavami (automatickými zariadeniami, počítačmi); inform. s. operátor osoba zodpovedná za chod počítačového systému;
systémovo prísl.;
systémovosť -i ž.
systém -u m. ‹g› sústava
1. súbor jednotlivín navzájom spojených určitou štruktúrou, sieťou vzťahov do usporiadaného celku; spôsob usporiadania takéhoto vnútorne členitého celku: zložitý s.; čiastkový s.; spoločenský, sociálny, politický s.; filoz. abstraktný, konkrétny (materiálny) s.; zatvorený, otvorený s.; ekol. živý s. určitý celok živej prírody (od jedinca po biosféru); lek. súbor orgánov na plnenie určitej funkcie: nervový, cievny, dýchací s.; lingv. jazykový s.; fonologický s.; kyb. teória s-ov o vzťahoch medzi nimi a vzťahu medzi ich štruktúrou a správaním
2. usporiadanie jednotlivín podľa určitých triediacich hľadísk do sústavy: s. rastlín a živočíchov prehľadná sústava podľa morfologických, fyziologických znakov s prihliadnutím na vývin od najjednoduchších po najzložitejšie formy
3. stanovená účelná forma organizácie a fungovania niečoho: s. zásobovania; s. riadenia; mzdový, daňový, menový, školský s.; s. v práci; zachovávať, mať svoj zvláštny s. (obvyklý) postup; polit. s. kolektívnej bezpečnosti; hist. kontinentálny s. súhrn opatrení, ktorými sa Napoleon usiloval uzavrieť pevninu pred anglickým obchodom
4. komplex čiastkových prvkov tvoriacich určité (technické a i.) zariadenie: zavlažovací s.; s. hrádzí, opevnení; stavebný s.; s. pozdĺžnych a priečnych múrov; komunikačný s.; konštrukčný s. (stroja) princíp, spôsob riešenia a fungovania;
systémový príd.: s-é prvky, javy, vzťahy; s-á podoba jazyka; s. prístup, charakter poznania; s-á funkcia; odb. s-á analýza; s-é metódy výskumu založené na prístupe k skúmaným javom ako systémom; s-é inžinierstvo odbor zaoberajúci sa metodikou rozboru, projekcie a realizácie systémov ako celkov na efektívne dosiahnutie príslušných cieľov; lek. s-é ochorenie postihujúce celý komplex orgánov, napr. kostrový systém
spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobom • metóda: moderné metódy riadenia • postup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegácie • hovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončená • hovor. fortieľ
2. p. charakter 2 3. p. správanie
systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo
zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády • štruktúra: štruktúra dreva • skladba: skladba obyvateľstva • odb. sklad: hláskový sklad • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela • zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva • systém • sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava • kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu • konštrukcia • konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie
systém, -u m.
1. množina predmetov, javov, dejov a poznatkov, ktoré presne vymedzeným spôsobom medzi sebou súvisia, sústava: zatriediť niečo do s-u; filozofický s.;
biol. roztriedenie zvierat a rastlín do prirodzených celkov na základe príbuzných a vonkajších podrobností; geom. súradnicový s., s. kružníc; lingv. s. jazyka, jazykový s. štruktúra; hláskový s.; gramatický s.; pravopisný s.; log. vedecký s. systém poznatkov, ktorými sa odráža a vyjadruje zákonitosť skutočnosti; metr. veršový, prozodický s. prozódia; anat. nervový, svalový s., zažívací, tráviaci s.; bot. koreňový s. spôsob rastu koreňov;
2. forma štátneho zriadenia, forma spoločenskej sústavy: vládny s., otrokársky, feudálny, kapitalistický s.; s. vykorisťovania, koloniálny s.;
3. účelná. forma, spôsob organizácie niečoho, presneurčený postup vo vykonávaní niečoho: klasifikačný, bodovací s., mzdový, prémiový, daňový s., distribučný, prídelový, lístkový s., volebný s., vyučovací s.; s. hry (napr. vo futbale) taktika;
4. technické zariadenie, komplex jednotlivých súčiastok v určitom zariadení, konštrukcia, aparatúra: ohrievací, radiátorový s.; rozhlasový s., chladiaci, mazací s.; Po kútoch sú rozostavené pušky najrozdielnejších systémov. (Kuk.) druhov.
5. poriadok, pravidelnosť: Treba do veci zaviesť systém. (Karv.) Krútil dvoma palcami odprava naľavo — a aby i v tomto bol nejaký systém, zas odľava napravo. (Vans.)
(jeden) systém; (bez) systému; (k) systému; (vidím) systém; (hej) systém!; (o) systéme; (so) systémom;
(dva) systémy; (bez) systémov; (k) systémom; (vidím) systémy; (hej) systémy!; (o) systémoch; (so) systémami;