systém -u m. ‹g› sústava
1. súbor jednotlivín navzájom spojených určitou štruktúrou, sieťou vzťahov do usporiadaného celku; spôsob usporiadania takéhoto vnútorne členitého celku: zložitý s.; čiastkový s.; spoločenský, sociálny, politický s.; filoz. abstraktný, konkrétny (materiálny) s.; zatvorený, otvorený s.; ekol. živý s. určitý celok živej prírody (od jedinca po biosféru); lek. súbor orgánov na plnenie určitej funkcie: nervový, cievny, dýchací s.; lingv. jazykový s.; fonologický s.; kyb. teória s-ov o vzťahoch medzi nimi a vzťahu medzi ich štruktúrou a správaním
2. usporiadanie jednotlivín podľa určitých triediacich hľadísk do sústavy: s. rastlín a živočíchov prehľadná sústava podľa morfologických, fyziologických znakov s prihliadnutím na vývin od najjednoduchších po najzložitejšie formy
3. stanovená účelná forma organizácie a fungovania niečoho: s. zásobovania; s. riadenia; mzdový, daňový, menový, školský s.; s. v práci; zachovávať, mať svoj zvláštny s. (obvyklý) postup; polit. s. kolektívnej bezpečnosti; hist. kontinentálny s. súhrn opatrení, ktorými sa Napoleon usiloval uzavrieť pevninu pred anglickým obchodom
4. komplex čiastkových prvkov tvoriacich určité (technické a i.) zariadenie: zavlažovací s.; s. hrádzí, opevnení; stavebný s.; s. pozdĺžnych a priečnych múrov; komunikačný s.; konštrukčný s. (stroja) princíp, spôsob riešenia a fungovania;
systémový príd.: s-é prvky, javy, vzťahy; s-á podoba jazyka; s. prístup, charakter poznania; s-á funkcia; odb. s-á analýza; s-é metódy výskumu založené na prístupe k skúmaným javom ako systémom; s-é inžinierstvo odbor zaoberajúci sa metodikou rozboru, projekcie a realizácie systémov ako celkov na efektívne dosiahnutie príslušných cieľov; lek. s-é ochorenie postihujúce celý komplex orgánov, napr. kostrový systém