sypať, -e, -ú, -ajúci/-úci nedok.
1. (čo) spôsobovať, aby niečo drobné, sypké padalo, púšťať, nechávať padať, hrnúť niečo drobné, sypké zhora nadol: s. zem, s. hlinu, s. zrno, obilie, semeno; s. múku, cukor, soľ do vreca; s. kvety; Zbierala vykopané zemiaky do košov a sypala do traktorovej vlečky. (Taj.) Vetierok vždy viac snehu sype. (Vaj.); pren. expr.: Eva šepoce k mesiacu, sypajúcemu tajomné svetlo (Jaš.) svietiacemu tajomným svetlom. Mínomety sypali míny do krovísk (Ondr.) husto strieľali. [Mare] ústa sypali slová plné nadávok (Tim.) chrlila zo seba nadávky.
● s. hrach na stenu, akoby hrach na stenu sypal márne, zbytočne, nadarmo hovoriť, napomínať; s. niekomu piesok, prach do očí klamať, podvádzať niekoho; s. oheň na niečiu hlavu priať niekomu to najhoršie; s. (si) popol na hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu; s. blesky na niekoho (na hlavu niekoho) prísne al. zlostne pozerať; s. všetko do jedného vreca všetko rovnako hodnotiť;
2. expr. (čo) dávať, rozdávať v hojnej miere, štedro, vo veľkom množstve: V krčme hudcom sypeš, napájaš kdekoho. (Taj.) Dukáty len tak sypal ako grajciare. (Dobš.) Sype medzi ľud groše, sud za sudom vyvaľuje. (Vaj.) Jemu sypal vyslanec Prokeš hromady šuštiaceho zlata. (Záb.)
3. expr. (čo) rýchlo hovoriť. rýchlo niečo oznamovať, rýchlo vyslovovať: Peter trhane sypal vety. (Rys.) Hojne sype poučenie. (Vaj.) Začali mu sypať veľké chvály. (Ráz.-Mart.) Sype zo seba samé lichôtky. (Zúb.)
● s. niečo ako z rukáva vedieť dobre naspamäť, spamäti dobre hovoriť, recitovať ap.;
4. hovor. (o obilí) dávať, poskytovať zrno, úrodu: obilie dobre, zle sype; (Ukrajinská pšenica) dobre sype a je múčnejšia. (Fig.); neos. Toho roku bude dobre sypať (Zgur.) bude dobrá úroda.
5. zried. (čo čím, zried. i čo ako) posypávať, posýpať: Chlapi sypali slaninu soľou a ukrajovali menšie stĺpiky. (Zgur.) Hrob mi sypte dovysoka (Chal.) navŕšte;
opak. sýpať, -a, -ajú i sypávať, -a, -ajú
|| sypať sa
1. padať, hrnúť sa dolu vo väčšom množstve, husto, rýchlo za sebou (o niečom sypkom, drobnom): piesok, zem, hlina sa sype, sneh sa sype; expr. dážď sa sype padá hustý dážď; s. sa ako z deravého vreca veľmi, vo veľkom množstve; Škrípali píly a biele opilinky sypali sa od nich. (Jil.) Z rušňa sa sypali červené iskry. (Pláv.) Páperie sypalo sa zo sivej hlavnice. (Krno) Rozbité tabule sypú sa na zem. (Ráz.); pren. Z nich [z mračien] sypali sa blesky (Vans.) blýskalo sa jedno za druhým; údery sa na neho sypali (Hor.) dostal veľa úderov; Rozvírili by sa (vlasy) a sypali v pradienkach (Kuk.) padali, uvoľňovali by sa; pren. expr. Tiene súmraku sypú sa do údolí (Fr. Kráľ) nastáva súmrak, stmieva sa.
● blesky z očú sa jej sypú (Vaj.) pozerá hnevlivo, nazlostene.
2. expr. isť, nasledovať za sebou s veľkou rýchlosťou, veľmi rýchlo: Sypali sa otázky, sudcovia naslúchali. (Ráz.) O chvíľu sa sypú nové výkriky. (Barč) Slová sa sypali husto, jedovato. (Min.) Z úst sype sa jej zlorečenie. (Tim.) Smiech a poznámky sa sypali na ňu. (Al.)
3. expr. vo veľkom počte, hojne plynúť, pribúdať, množiť sa: Ani včiel nemáš, a roje sa ti sypú. (Kuk.) Výnosné i čestné úrady sypali sa mu do lona. (Vaj.) Samborovi sypal sa groš: len nastaviť priehrštie. (Tat.) Peniaze sa sypú dňom i nocou do železnej truhlice. (Ráz.) A štvorky (známky) sypú sa rad-radom. (Al.)
4. expr. ísť vo veľkom množstve, v húfoch, hrnúť sa, valiť sa: Pasažieri sa sypú mostom na nábrežie sťa roj včiel. (Kuk.) (Vojsko) sypalo sa pešky, letelo na koňoch, viezlo sa na vozoch. (Ondr.) Sypali sa s opicami a inými vecami za stoličný dom. (Kal.) Ľudia sa sypú z vozňov (Kuk.) vychádzajú.
5. (o prezretom obilí) padať, vypadávať z klasov: pšenica, ovos sa sype;
6. niž. hovor. utekať, brať sa rýchlo preč (obyč. v rozk.): Syp sa z pece, Popolvár. (Mih.) Nám daj pokoj, hej? A už sa syp! (Karv.);
opak. sýpať sa i sypávať sa