Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

sypať -e -ú nedok.

1. nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): s. múku, zemiaky do vreca

2. hovor. (o obilí) mať veľa zrna: pšenica (dobre) s-e; neos. toho roku hojne s-lo;

pren. expr. remeslo mu s-e prináša zisk

3. expr. rýchlo, v hojnej miere vyslovovať: s-e chvály, nadávky

s. → hrach na stenu; akoby → hrach na stenu s-l; s. niečo ako z rukáva spamäti rýchlo odriekať; s. niekomu piesok do očí klamať, balamutiť; s. si popol na hlavu kajať sa;

opak. sypávať -a

// sypať sa

1. (o niečom sypkom, drobnom) hrnúť sa dolu, padať prúdom: z vreca sa s-e múka; sneh sa s-e veľmi sneží

2. (o prezretom obilí) vypadúvať z klasov: pšenica sa už s-e

3. expr. rýchlo, vo veľkom množstve nasledovať: na schôdzke sa s-li otázky; údery sa naňho s-li

4. expr. rýchlo, vo veľkom množstve pribúdať, množiť sa: peniaze, pozvania sa mu s-ú

5. expr. vo veľkom množstve sa pohybovať, hrnúť sa, valiť sa: ľudia sa s-ú z kina

6. hovor. expr. brať sa preč, utekať: deti, s-te sa domov!

expr. s. sa ako z deravého vreca hrnúť sa vo veľkom množstve;

opak. sypávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sypať ‑e ‑ú nedok.; sypať sa

sypať sa sype sa sypú sa syp sa! sypal sa sypúc sa/sypajúc sa sypúci sa/sypajúci sa sypanie sa nedok.


sypať sype sypú syp! sypal sypúc/sypajúc sypúci/sypajúci sypaný sypanie nedok.

nasypať sa -pe sa -pú sa -pal sa -púc sa -panie sa dok. ▶ sypaním, padaním sa nahromadiť vo veľkom množstve: snehu sa tam nasypalo ako perianedok.sypať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


chrliť vydávať zo seba vo veľkom množstve; expr. búrlivo prejavovať • sypať: stroj chrlí, sype piesok; expr. chrliť, sypať chvály, urážky na niekohosoptiť: sopka soptí plyny a lávu; expr. soptiť nadávky, soptiť hnevomvaliť: sopka valí zo seba lávu


kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieťľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý činnáb. robiť/činiť pokániefraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví


klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sypať, -e, -ú, -ajúci/-úci nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo drobné, sypké padalo, púšťať, nechávať padať, hrnúť niečo drobné, sypké zhora nadol: s. zem, s. hlinu, s. zrno, obilie, semeno; s. múku, cukor, soľ do vreca; s. kvety; Zbierala vykopané zemiaky do košov a sypala do traktorovej vlečky. (Taj.) Vetierok vždy viac snehu sype. (Vaj.); pren. expr.: Eva šepoce k mesiacu, sypajúcemu tajomné svetlo (Jaš.) svietiacemu tajomným svetlom. Mínomety sypali míny do krovísk (Ondr.) husto strieľali. [Mare] ústa sypali slová plné nadávok (Tim.) chrlila zo seba nadávky.

s. hrach na stenu, akoby hrach na stenu sypal márne, zbytočne, nadarmo hovoriť, napomínať; s. niekomu piesok, prach do očí klamať, podvádzať niekoho; s. oheň na niečiu hlavu priať niekomu to najhoršie; s. (si) popol na hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu; s. blesky na niekoho (na hlavu niekoho) prísne al. zlostne pozerať; s. všetko do jedného vreca všetko rovnako hodnotiť;

2. expr. (čo) dávať, rozdávať v hojnej miere, štedro, vo veľkom množstve: V krčme hudcom sypeš, napájaš kdekoho. (Taj.) Dukáty len tak sypal ako grajciare. (Dobš.) Sype medzi ľud groše, sud za sudom vyvaľuje. (Vaj.) Jemu sypal vyslanec Prokeš hromady šuštiaceho zlata. (Záb.)

3. expr. (čo) rýchlo hovoriť. rýchlo niečo oznamovať, rýchlo vyslovovať: Peter trhane sypal vety. (Rys.) Hojne sype poučenie. (Vaj.) Začali mu sypať veľké chvály. (Ráz.-Mart.) Sype zo seba samé lichôtky. (Zúb.)

s. niečo ako z rukáva vedieť dobre naspamäť, spamäti dobre hovoriť, recitovať ap.;

4. hovor. (o obilí) dávať, poskytovať zrno, úrodu: obilie dobre, zle sype; (Ukrajinská pšenica) dobre sype a je múčnejšia. (Fig.); neos. Toho roku bude dobre sypať (Zgur.) bude dobrá úroda.

5. zried. (čo čím, zried. i čo ako) posypávať, posýpať: Chlapi sypali slaninu soľou a ukrajovali menšie stĺpiky. (Zgur.) Hrob mi sypte dovysoka (Chal.) navŕšte;

opak. sýpať, -a, -ajú i sypávať, -a, -ajú

|| sypať sa

1. padať, hrnúť sa dolu vo väčšom množstve, husto, rýchlo za sebou (o niečom sypkom, drobnom): piesok, zem, hlina sa sype, sneh sa sype; expr. dážď sa sype padá hustý dážď; s. sa ako z deravého vreca veľmi, vo veľkom množstve; Škrípali píly a biele opilinky sypali sa od nich. (Jil.) Z rušňa sa sypali červené iskry. (Pláv.) Páperie sypalo sa zo sivej hlavnice. (Krno) Rozbité tabule sypú sa na zem. (Ráz.); pren. Z nich [z mračien] sypali sa blesky (Vans.) blýskalo sa jedno za druhým; údery sa na neho sypali (Hor.) dostal veľa úderov; Rozvírili by sa (vlasy) a sypali v pradienkach (Kuk.) padali, uvoľňovali by sa; pren. expr. Tiene súmraku sypú sa do údolí (Fr. Kráľ) nastáva súmrak, stmieva sa.

blesky z očú sa jej sypú (Vaj.) pozerá hnevlivo, nazlostene.

2. expr. isť, nasledovať za sebou s veľkou rýchlosťou, veľmi rýchlo: Sypali sa otázky, sudcovia naslúchali. (Ráz.) O chvíľu sa sypú nové výkriky. (Barč) Slová sa sypali husto, jedovato. (Min.) Z úst sype sa jej zlorečenie. (Tim.) Smiech a poznámky sa sypali na ňu. (Al.)

3. expr. vo veľkom počte, hojne plynúť, pribúdať, množiť sa: Ani včiel nemáš, a roje sa ti sypú. (Kuk.) Výnosné i čestné úrady sypali sa mu do lona. (Vaj.) Samborovi sypal sa groš: len nastaviť priehrštie. (Tat.) Peniaze sa sypú dňom i nocou do železnej truhlice. (Ráz.) A štvorky (známky) sypú sa rad-radom. (Al.)

4. expr. ísť vo veľkom množstve, v húfoch, hrnúť sa, valiť sa: Pasažieri sa sypú mostom na nábrežie sťa roj včiel. (Kuk.) (Vojsko) sypalo sa pešky, letelo na koňoch, viezlo sa na vozoch. (Ondr.) Sypali sa s opicami a inými vecami za stoličný dom. (Kal.) Ľudia sa sypú z vozňov (Kuk.) vychádzajú.

5. (o prezretom obilí) padať, vypadávať z klasov: pšenica, ovos sa sype;

6. niž. hovor. utekať, brať sa rýchlo preč (obyč. v rozk.): Syp sa z pece, Popolvár. (Mih.) Nám daj pokoj, hej? A už sa syp! (Karv.);

opak. sýpať sa i sypávať sa

sypať ndk
1. čo nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano pod byrssagom gedney hrywnj (ŠŠ 1610); zbozje abj hned z mitownice do truhlj sjpalj (ŽILINA 1621); Yúditha kdiž na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); v rukách svých nič nemel (Jánošík), kdy jeho lapali a ješte mu hrachu pod nohy sypali (ASL 1781); leino wolowe spal na prach a ten prach sip na zilu nebo na ranu krwawu (LR5 18. st);
x. pren tak lalila, hyacinth, tak aj všecki kveti sipú za čas vúňu, ale hňedki minú (BR 1785) šíria
F. s. soľ komu sužovať, trápiť niekoho: Buch wssemohucy obyčegne nesipe soli, to gest nedawa suženi, uskosti a krýže bezbožnym lidem (GK 1779)
2. rýchlo hovoriť, rýchlo vyslovovať: jestli meňéj lejú, sipú a kidagú z všelikích novonalezeních nástrojov, vtedi jest škamráňí (BR 1785); nechcem wjc mluwiti, neb ma hrdlo bolj, a protož rádneg sypem z tochto mjsta, gazdina mi doma gjž gulassu chystá (BrV 1794); s. sa
1. hrnúť sa, valiť sa, padať vo veľkom množstve: zdi se sypaly z vysoké skaly (HP 1678/ 1756); ze wssech stran snech se sipe y protiwny wgeter preduwa (MS 1758);
x. pren vi, kterím ňeni dosť, že sa sami do ohnivích lucifera botuv velkími stádami sipeťe, než aj druhích najňevinňejších ze sebú ta vlécťi chceťe (BR 1785)
2. (o obilí) vypadúvať z klasov: burrio: sype se zbožj (KS 1763)
3. pribúdať, množiť sa vo veľkom množstve: ony wedga o tom, ze se mezj sspanyi penyezi sypalj (ZVOLEN 1595)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu