syntéza -y -téz ž. zjednotenie (do celku), zovšeobecnené zhrnutie, op. analýza: s. vedeckých poznatkov; chem. získa(va)nie zložitých chem. látok z jednoduchších
□ (u)robiť s-u syntetizovať;
syntetický príd.: s-é dielo; s-á metóda; s-é vlákna umelé; s-á hudba vytváraná elektroakusticky;
synteticky prísl.;
syntetickosť -i ž.
syntéza [-t-] -zy -téz ž.
syntéza -y ž. ‹g›
1. zhrnutie, zjednotenie jednotlivých častí, zložiek do celku (op. analýza): s. poznatkov, čiastkových výsledkov; vedecká s.; filoz. analýza a s. najdôležitejšie procesy na všetkých stupňoch poznania spočívajúce v myšlienkovom al. faktickom rozkladaní celku na časti a ich opätovnom skladaní do celku; tretí člen Heglovej triády voči téze a antitéze; chem. proces, pri ktorom sa dve al. viac látok zlučuje do jednej, zlučovanie; fyz. jadrová s. spájanie atómových jadier; radiačná s. premena látok pôsobením jadrového žiarenia
2. chem., tech. technologický proces, pri ktorom sa získavajú (syntetické) chemické látky, umelé hmoty
syntéza, -y, -téz ž.
1. zlúčenie, spojenie, zhrnutie, zjednotenie viacerých samostatných častí do jedného celku; metóda skúmania nejakého javu v jeho celosti i vo vzájomnom vzťahu jeho časti: utvoriť, vytvoriť, podať s-u; Balada je takouto syntézou ľudového rozprávania a básnického umelého zásahu. (Piš.) Básnik pokúsil sa o syntézu rozličných prvkov. (Krčm.); s. vedeckých poznatkov zovšeobecnenie;
2. zlúčenie dvoch protikladných pojmov do jedného vyššieho (tretieho) pojmu (v Heglovej idealistickej dialektike);
3. chem. pochod, pri ktorom z jednoduchších látok vznikajú zložité: s. čpavku