synak, -a/-nka, zried. i synok, -nka, 5. p. i synku, synko, mn. č. synkovia m. expr.
1. syn: By synak znal, že v opateru matky vplul opäť. (Hviezd.) Teraz si synak otca nepozná. (Tat.) Učil sa na doktora jeden ich synak už štvrtý rok. (Taj.) V širokom náručí niesol si trojročného synka. (Fr. Kráľ) Jak malého synka ma v ňom kolembali. (Horal) Výnimku tvorili richtárovi synkovia. (Vans.); zemiansky synok (Kuk.); v oslovení: Nesmúť toľko! Ži, synak, mne je dobre. (Vaj.) Čo si tak zdurený, Janíčko, synak môj? (J. Kráľ) Synku, dnes vyberieme sa na dva dni. (Taj.)
2. chlapec, mládenec, mladík, čeľadník, šuhaj: Matej Rafikovie nie je už sedliacky synak. (Kuk.); gazdovský synak (Tomašč.); Ako sa ten synak, čo u vás slúži, volá? (Ráz.-Mart.) V tomto tajnom spolku boli meštiacki synkovia. (Vaj.); v oslovení: Tebe, synku, pomôže voda. Víno je len pre starších ľudí. (Al.) Ale ťa, synku, narástlo kus. (Kuk.) Vitaj, drahý synak, jará šuhajina. (J. Kráľ) Ja som ti, synak, nebol zaľúbený ani za mladi. (Laz.) To musí byť, synko, čosi súceho. (Kuk.) Nie tak, synko môj, neprenáhli sa. (Kal.)