Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

syn -a v oslovení i synu mn. -ovia m.

1. dieťa, priamy potomok muž. pohlavia: prvorodený s., oženiť s-a; náb. Boží S. Ježiš Kristus;

pren. kniž. s. nášho ľudu, s. Tatier

2. s. môj fam. oslovenie mladého starším, chlapče: ako sa voláš, s. môj?

● je s-om smrti zomrie; aký otec, taký s.;

synovský príd.: s-á vďačnosť;

synovsky prísl.;

synovstvo -a s. synovský vzťah;

synček, synáčik -a mn. -ovia m. hypok.

syn- predpona s významom spolu, dohromady (napr. synchrónia, synergia); s asimiláciou koncového n pred l (napr. sylogizmus), pred pernicami v podobe sym- (symptóm)

syn, -a, 5. p. i synu, mn. č. -ovia (nár. i -ia) m.

1. dieťa, priamy potomok mužského pohlavia: mať s-a, porodiť s-a; prvý, prvorodený s. najstarší; vlastný, nevlastný, adoptovaný s.; Vzali si mňa, vzali za syna rodného (Chal.) prijali za svojho; náb. (jednorodený) Syn Boží, Syn človeka o Kristovi; bibl. márnotratný s. ktorý premárnil svoj majetok, pren. o ľahkomyseľnom, márnotratnom mladom človeku

● Aký otec, taký syn (prísl.) syn má vlastnosti otca.

2. expr. príslušník, člen nejakého spoločenského celku: s. národa, ľudu; V tieni času zjavil sa tu Ján Kollár, syn Mošoviec. (Škult.)

3. človek so svojimi vlastnosťami typickými pre isté prostredie al. dobu, v ktorej žije, dieťa: s. novej doby, nového času, nového ducha; Aké rozpomienky viažu syna týchto dolín k môjmu kaštieľu? (Vaj.); s. pusty (Vaj.) Maďar; bibl. s-ovia sveta svetácki, chytrácki ľudia; s-ovia tmy hriešnici, zatratenci

● Kto sa odváži siahnuť na mňa, je v tej chvíli synom smrti (Hruš.) zabijem ho, umrie.

4. fam. v spojení syn môj oslovenie používané staršími al. nadriadenými osobami voči mladším muzom, chlapcom, šuhaj: Jaj, syn môj, kdeže si sa ty tu vzal, veď tu ani vtáčka, ani letáčka nevídať. (Bedn.) A kto ti to povedal, syn môj, že budeš naším zaťom? (Kuk.)

5. vulg. psi syn, sukin syn nadávka: No však uvidíme, psí synia, kto z koho. (Pláv.) Hej, sukin syn, a či ty ešte nevieš, že kulakov niet? (Štítn.);

synček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;

synáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m. zdrob. hypok. k 1, 4

(jeden) syn; (bez) syna; (k) synovi; (vidím) syna; (hej) syn!; (o) synovi; (so) synom;

(traja) synovia; (bez) synov; (k) synom; (vidím) synov; (hej) synovia!; (o) synoch; (so) synmi;

syn m
1. dieťa, priamy potomok mužského pohlavia: Beno Benco Lenhartowy, mladczimu sinu kupyl puol domu od Ssteffana Ssarkana p. ľupča 1585; z nedostatku meho, neweduc se, kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil sliače 1603; wsseczek statek y vrek spolecžne yako swemu rodnemu synowy Matthegowy, taktež y Gregussowy Polkrabowy podepsal a wodlowal rowne l. trnovec 1604; prystupily pred nassy vplnu raddu Pawol a Leonhart, nebohjeho Ssebona Matussowjech sjnowja sliače 1610; matka žiwi y miluge syna sweho tělesneho rb 1713 vlastného; swatj Wendelin s kralowskeho sina swiniarom zustal kt 1753; gá sem sedlákem byl a geden gedini syn rodičuw mjch vp 1764
o mužský s. mužské pohlavie: káždy syn muzsky, ktery otwjrá žiwot, swaty sa Pánu menowat bude kb 1756; bratný s. bratov syn, synovec: Jan Kolar swymy siny y take z bratnimy siny kupyly su od Yana Mazurky duom p. ľupča 1579; sesterný s. sestrin syn, synovec: stala se kupa mezi Duryssom Mychalkouych a Janczym, synom Martina Jankouicz anebo synem sesternim žiar n. h. 1715; krstný s. krstné dieťa mužského pohlavia: filius lustricus: krsny syn ld 18. st; dedičný s. hlavný dedič: filius familias: ďedičny syn pri dome ks 1763; zasľúbený s. adoptívny: angenommener: zasljbeny syn ap 1769; nepravý s., panhartský s., postranný s., slobodný, neúctivý/nepoctivý s. nemanželský: nothus: neprawy syn; spurius: panchártsky syn, chlapec ks 1763; syn Joseph, slobodny syn Annj neuctiwy; Michael, slobodny nepoctiwy syn geg (Anny Sokolovskej) prešov 1784; 1788; nothus: postranný syn, pankhart pd 18. st; prijať za svojho vlastného s-a koho, brať za s-a koho adoptovať niekoho: Lenhart Lado prygal Gregussa Polkraba za sweho wlastneho syna l. trnovec 1604; arrogo: za syna berem ks 1763; náb S. Boží, Syn Boha živého, S. človeka, S. Dávidov, S. Najvyššieho, S. Vykupiteľ, S. jednorodený: Ježiš Kristus: Syn Wykupiťel, Duch Swatý wssech vťessiťel cc 1655; (Boh) Sina sweho gednorozeneho nam darowal tc 1631; ditatko se nam narodilo a Sin Nagwissiho dan gest nam ags 1708; nás velyiki krály us jeszt nam dáni, Szin Boha sivoho hps 1752; Sina Božiho Mesigasse Spasitele sweho newineho zabilj (Židia) kt 1753; Syn čloweka má moc na zemi odpústiti hrjchi kb 1756; Gežissy, Synu Dawiduw, smilug se nade mnu ms 1758; Narodenie S-a Božieho sviatok 25. decembra: stalo se letha od narozeny Syna Bozyho 1543 p. ľupča 1543
• márnotratný s., s. márnotratník kt. premárnil svoj majetok: was chce gak dobrotiwy otec syna marnotratneho obgaty mik 18. st; odcházal ten syn marnotratnyk do kragini dalekég blr 18. st vulg v nadávkach pohanský s., psotný s. strídží s. kurvin/kurvy s., kurvej matere s.: (Ján Palucký) lal sweho wlastneho brata: Beste lelek kurveg matere sin liptov 1634–66; olžess gako psy pogansky sin bardejov 1669 e; pan rychtar mluwil panu Korcžokowy, že ge stricžy sin krupina 1690; p. Ottlik mu (Kochanovčanovi) powgedal slowa tito: Besste lilek kurwin sin z. lieskové 1727; bestelilek kurwy syn, nezasluzil som ga to od teba, aby si ti mne tykal necpaly 1743; (Mária) na teba wolám psotny syn blr 18. st; s., s-ovia smrti kt. má zomrieť: windete wen, synowe smrti vp 1764; gaknáhle nagmenšé o pomoc znamení dáš, hňeď si sin smrti bu 1795; v prísloviach jaki otzetz, taki szin mca 1750 jablko nepadá ďaleko od stromu; otecz stjskal, a syn wyskal sin 1678 čo otec našetril, to syn premárnil; tresci syna tvého za času mladého, dokud se trestat dává bv 1652
2. príslušník, člen nejakého spoločenstva, celku: Jejich vysoce urozenej Milosti panu, panu viceišpanovi zustavame poslušni synove Janko Chovančiak a Macko Chovančiak, hofere hrapkovski hrabkov 1786 lp
o ľudskí, človečí s-ovia ľudia: neni žadneho gineho gmena pod timto ssirokim nebem mezi sini lidskimi, skrze ktere bichme mohly spaseni wečneho dogiti tc 1631; angel zwestowal nebeskeho krala, mladence mezi zwerý, w plenkj obwinútého, nad syny cžlowečy cc 1655; s-ovia Abrahámovi Abrahámovo potomstvo, všeobecne veriaci: wjm, že ste synowé Abrahámowj, ale hledáte mňa zabiti kb 1756; s-ovia izraelitskí Židia: Buoh sinow yzrahelitskych ze zeme egiptskeg wiwiesti racžyl bag 1585; duchovný s. klerik: pohled na staw, vred a na powolanij twe, gestli sy otecz cželedny, matka, pan, pannij, richtar a gina wrchnost, duchowny aneb swedtsky syn bag 1585; svetský s. laik: duchowny aneb swedtsky syn bag 1585; s. milosti spasený človek: Pan Buh ze sinuw hnewu vcyny was sinuw milosty ags 1708; s. hnevu/temnosti hriešnik: diabel swe sini temnosty skrze podwodnu swatost oklamawaty vmj wo 1670; Pan Buh ze sinuw hnewu vcyny was sinuw milosty ags 1708; s. pokoja mierumilovný človek: a bude-ly tam syn pokoga, odpočjwat bude nad nym pokog wáss kb 1756; s. svatby družba: či-ly možu synowé svadbi, dokud gest ženich s nyma, postiti se? kb 1756 s-ovia tohto sveta svetácki, chytrácki ľudia: szinove tohto sveta joho (Ježiša) nyeprijalyi hps 1752; mestský/domáci s. obyvateľ mesta, mešťan: civis: messťan, mestsky syn; expromere supplicia in cives: synú domácych z smrťu trestati ks 1763; držať sa za domového s-a pokladať sa za občana: gerere se pro cive: za syna domowého držati seba ks 1763
3. expr v spoj. s., s-u môj (milý) oslovenie mladšieho starším, podriadeného nadriadeným: mily synu, gestlize mne chczess do smrti chowati, dobrze žk 1469; zdrawy dobreho a sstestliwy prospech w twem učenj ti winssugem, mug mily syn orava 1737; Jesus ku nám prereknól z tim szlovom: mój mili szinu hps 1752; poczuj, sinu mug, poczuj czero ma sj 18. st;
-ov k 1 privl príd: nurus: newesta aneb sinowa žena np 17. st; swedkowa w pitwore widela Martina Žirku s cžakanom predoznameneho Magera synowim mošovce 1734;
-ček, synáčik, synáček, syneček dem k 1: Pan Buh račil pana Yana Háláčiho a geho sinácka skrze smrt casnu s tohoto sweta powolati bánovce n. b. 1636; nikomu gjnemu než meg manželce spolu y s tymy dwama synčeky wssecko hospodarstwo porucam martin 1638; ditky pozustaly po nebosstickem Matussowy Ussiakowy, totižto geden sinaček, druhe pak diewčatko turany 1696; umrelj tria (aj) Mategow synoček, kterych som musel pochowatj p. ľupča 1679; geste geden synačik Jacobus a gedna dczera Zuzana zustawagu s. ľupča 1737; filiolus: syneček pd 18. st
• když otec synačka s prutem k dobremu ponuka, potem syn skrze žebráňi prahi ňeotluka gv 1755 dieťa treba vychovávať hneď v mladosti; k 2: bratrstwo tymto synačkom wynssuge ca 1691; (Kristus) učedlnjkúm swým wždycky slowá týto mluwil: Synáčkowé, milugte se wespolek wp 1768; to činil oný machabégský sináček bn 1790; k 3: sináčku múg, ukaž mi techdi, gak mám delati vp 1764; synýčku múj milý, nemúžem otvorit a vás dnuká pustit asl 1781