synátor -a m. hovor. expr. syn: nášmu s-ovi sa nechce učiť
synátor p. syn 1
syn 1. priamy potomok mužského pohlavia: porodiť syna • expr. synak: náš synak už pôjde do školy • hovor. expr. synátor: prišli im povedať, čo ich synátor stvára • hypok.: synček • synáčik
2. p. chlapec 1
synátor, -a m. hovor. žart. i pejor. syn: Prišli opáčiť, ako sa vedie tuto kútnici a synátorovi. (Hruš.) Putoris sa dozvie, čo milý synátor u Jahodov stvára. (Kuk.) Môj synátor, odkedy ho naúča akýsi úderník, rozstrihal mi všetky rodokapsy. (Gab.)
(jeden) synátor; (bez) synátora; (k) synátorovi; (vidím) synátora; (hej) synátor!; (o) synátorovi; (so) synátorom;
(dvaja) synátori; (bez) synátorov; (k) synátorom; (vidím) synátorov; (hej) synátori!; (o) synátoroch; (so) synátormi;