symbol -u m.
1. niečo konkrétne, čo sa všeobecne uznáva za znak istej abstraktnej skutočnosti: s. Vianoc; holubica je s., s-om mieru; ľalia je s., s-om čistoty, nevinnosti
2. v odb. textoch dohodnutý graf. znak pre vec, proces, kvalitu ap.: variabilný s. na účte
3. výsostný znak (štátu, mesta ap.); erb: štátny s., s. mesta Bratislavy
□ byť s-om symbolizovať;
symbolický príd.: s-á postava, s. význam; s-á značka;
symbolicky prísl.: s. znázorniť, vyjadriť niečo;
symbolickosť -i ž.
symbol -lu L -le pl. N -ly m.
symbol -u m. ‹g›
1. konkrétny predmet na označenie nejakého abstraktného pojmu: holubica – s. mieru; výtv. charakteristika estetického obrazu, ktorá mu dáva zmysel
2. dohodnutá značka, znamenie pre niečo (často medzinárodné): písmená – s-y hlások; číselné s-y; matematické, geografické, meteorologické s-y; kyb. prvok ľubovoľnej abstraktnej abecedy, znak; biol. pohlavné s-y (na označenie pohlavia); stenogr. vyznačenie jedného al. viacerých písmen jedným znakom
3. znak (krajiny, štátu, mesta): úcta k štátnym s-om
symbol p. znak 3
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
symbol, -u. 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. vec, jav al. i živá bytosť predstavujúca určitú všeobecnú, abstraktnú myšlienku, všeobecný, abstraktný pojem: holubica je s-om mieru; Socializmus sa stáva symbolom oslobodenia pre mnohomiliónové masy rozsiahlych koloniálnych štátov. (Jes-á) Plť stala sa preňho stelesnením všetkých túžob, symbolom slobody. (Zúb.) Bola to loď, symbol kupectva a obchodu. (Vans.) Každá idea má svoj symbol. (Jes.)
2. odb. dohodnutá, konvenčná značka pre určitú vec, pre určitý jav, znak (napr. v chémii, v matematike, geometrii, lingvistike ap.);
3. výsostný znak, znamenie, erb, odznak: s. štátnej moci, s. republiky; Neskôr sa dozvedeli, že čierna zástava stelesňuje proticirkevný symbol. (Gráf)
4. zastar. obrazné vyjadrovanie, prirovnanie, metafora: Báječný duch predstavuje všetko len v obrazoch, do nich zaodieva skutočné a čisté myšlienky svoje, čiže učí v symboloch. (Dobš.)