svrčina -y -čín ž. hovor.
1. smrek
2. hromad. smrekový porast;
svrčinový príd.: s-á hora;
svrčinka -y -niek ž. zdrob.
svrčinový -vá -vé príd.
svrčina, -y, -čín ž. kraj.
1. druh ihličnatého stromu s ihlancovitou korunou, smrek: Potôčik vyvieral spod koreňa starej svrčiny. (Švant.)
2. smrekový porast; smrekový mládnik: Rútil sa slepo svrčinou. (Švant.)
3. hromad. smrekové konáre, chvoje zo svrčiny: Terem bol skvostne ozdobený svrčinou a umelými kvetmi. (Jégé);
svrčinový príd.: s. les, s-á hora, s-é drevo, s. strom, s-á vetva, chvoja, s-á kôra;
svrčinka, -y, -niek ž. zdrob. svrčinovník, -a m. bot., novšie smrečinec