svokor -kra mn. -ovia m.
1. manželov otec
2. hovor. manželkin otec, tesť
svokor manželov otec, hovor. i manželkin otec • tesť (manželkin otec) • hovor. otec
svokor, -kra, mn. č. -krovia m. manželov otec
(jeden) svokor; (bez) svokra; (k) svokrovi; (vidím) svokra; (hej) svokor!; (o) svokrovi; (so) svokrom;
(štyria) svokrovia; (bez) svokrov; (k) svokrom; (vidím) svokrov; (hej) svokrovia!; (o) svokroch; (so) svokrami;
svokor [svo-, sve-; -or, -er] m manželov al. manželkin otec: pysal sem panu oczu Oswalthowy y panu swokru Sykorowy veselé 1583; kdo dceru widal, swoker gest kob 1666; nass swokor w tento pominuly tjžden winicu za ssestdesiat zlaty predal krupina 1737; vždicki bívá prisilen i verňe služiť i pokladi velkího svokora rozmnožovať br 1785; socer: tesť, tchán, swekor pd 18. st; od was se odbira Potochnak Janku y Marko gako od swekra a swekry sweg w Kristu spociwagica Marinka sj 18. st