svokor -kra mn. -ovia m.
1. manželov otec
2. hovor. manželkin otec, tesť
svokor -kra pl. N -krovia m.
svokor manželov otec, hovor. i manželkin otec • tesť (manželkin otec) • hovor. otec
svokor, -kra, mn. č. -krovia m. manželov otec
svokor [svo-, sve-; -or, -er] m manželov al. manželkin otec: pysal sem panu oczu Oswalthowy y panu swokru Sykorowy (VESELÉ 1583); kdo dceru widal, swoker gest (KoB 1666); nass swokor w tento pominuly tjžden winicu za ssestdesiat zlaty predal (KRUPINA 1737); vždicki bívá prisilen i verňe služiť i pokladi velkího svokora rozmnožovať (BR 1785); socer: tesť, tchán, swekor (PD 18. st); od was se odbira Potochnak Janku y Marko gako od swekra a swekry sweg w Kristu spociwagica Marinka (SJ 18. st)