svojvôľa -e ž. bezohľadné uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť, zlovôľa: panská s., ubližovať zo s-e;
svojvoľný príd.: s. človek; s-é konanie svedčiace o svojvôli;
svojvoľne prísl.: s. ničiť;
svojvoľnosť -i ž.
svojvoľne p. svojvoľný
svojvoľný príd.
1. konajúci, postupujúci podľa momentálneho náladového rozhodnutia, bez prihliadania na iných, nedisciplinovaný, samopašný: s. človek, s. postup, s-é pokračovanie; Výčinmi svojvoľných svetských pánov z Gemera bol ľud pobúrený a urazený. (Vans.) Anča svojvoľná, dovolí si všetko. (Tim.); pren. expr. s-é hodiny (Jil.) ktoré idú nepresne;
2. zried. ľubovoľný: s-é kombinácie; nemýliť si čistotu (jazyka) s purizmom a bohatstvo so svojvoľným používaním slov (Jes-á);
svojvoľne prísl.: konať s., opustiť niekoho s.; zachádzať s niekým s.; Kone sa vzopäli, pyšne zarechtali a zafŕkali svojvoľne. (Tim.); pren. Ja som hneď zbadal, že tento kvet je živý, že sa pohybuje svojvoľne (Švant.) sám od seba;
svojvoľnosť, -ti ž.