svoj [svoj, svuoj, svúj]
I. zám zvrat privl vyj.
1. privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu): Martin zwrchu menowany ma vzywaty do swogeg smrty ten wystawok spolu swogow manželkuow l. trnovec 1582; Mattey Derda od Mihale Mochiara kupil pol strane Czipkowskey na erek sebe y swogym detnym detom jelšava 1597; zakupný richtar své vlastni pivo dava bez prekažký a ubliženi důchodkův Jeho Velikomožnosti bojnice 1614 u2; Badinci slobodne pasali swuog dobitek štiavnička 1676; Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil, že do pol druha tidna musela ležety a bolest swu težko znassety kevice 1699; dobre gest mužu, kdiž ponesse gármo od mladósti swég kb 1756; sam grof osviceny prišel ze svoju čeledu a vzal nam pul bečky palenky a dve bečky vina v. šariš 1773; Jej Jasnost kralovska milosrdna matka naša po celej svojej krajine vydala jest nove urbare pekelník 1775
o mať svoj beh mať menštruáciu: ukaže se (zlatá žila), když mnoho gest a ostre krwe a žena behu sweho nema ht 1760; prijať za svojho koho adoptovať niekoho: Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra pachole a diewcze za swoge jelšava 1594
• pod s-ím hrdlom, na s-u hlavu na vlastnú zodpovednosť: ya guss nesmim pod swim hrdlom mito drzati štiavnička 1640–43; Hanes Pohut kupil gedneho wola ot podaneho pana Lypczyanskeho, na swogu hlawu teda byl staueny ot teho czloueka na mjte s. l. 18. st; s-ej hlavy tvrdohlavý, neústupný: cerebrosus: swawólny, swég hlawi, neustúpny, hlawaty ks 1763; pod s-ou vierou, na s-u vieru, pod s-ou dušou zatratenia, pod s-ím dobrým svedomím, pod s-ím človečenstvom vyznať, sľúbiť, povedať ap. pod prísahou, zodpovedne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem pod swu wjru sljbil, že zwrchu recžene zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu a dworu zemanskeho žiti dopustiti nechce bratislava 1559; tento nass sused Stanko wyznal pod swogow dussow zatraczeny opatovce 1573; pan Raffael Nedeczky wyznal gest pred namy pod swym dobrym swedomym s. l. 1584; Blazeg pod swim czloweczenstwim slibowal trenčín 1592; (úradník a kľúčiar) nas velmi soužuji, to smieme povedeti na svu viru jabloňovce 1650; prijať k s-im rukám čo osobne prevziať niečo, obyč. peniaze: ty penize Yankowits Miklóss ku swim rukam prigal jasenica 1704; obracať na s. stôl čo privlastňovať si niečo: tri kuni ay lisski wzal od swedka ay ptaki a to wsseczko na swog stuol obratzal jasenica 1704; držať za s-e vlastné čo vlastniť niečo: mi za swogu wlastny držime predmenowanu sigot adamovce 1715; užívať ako s-e vlastné čo ako vlastný majetok: Badincy až po tgeto chotarne mestiska wždicky chotar yako swug wlastni užiwaly štiavnička 1676; brať/vziať na s-u hlavu/na s-e plecia, trimať na s-ich pleciach koho, čo na starosť: Matthuss berye na swogu hlawu bratra nasseho naymladssyho Pawla l. trnovec 1599; on (Boh) krályovsztvo i velyikú motz na szve plyetzá vesme; (Boh) velyké knyísesztvo, motz na szvich plyetzoch trimá hps 1752; pan tye penyse potrouyl a Hanes musel platyty, nebo wsel na suogu hlawu s. l. 18. st; chovať s-ím chlebom koho živiť niekoho: wie hospodar, koho swym chlebem chowa varín 1485 sčl; vyhľadávať s. (poctivý) kus chleba ísť za prácou mimo domu: svuj kus chleba nievyhledavame z inšiho chotara kubrica 1718 lp; sotwa kdi bude muoczi (Gombár Hluchý) swoi pocztiwy kus chleba wihledawati s. l. 1634; v potu tváre užívať s-ho chleba ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary užiwal chleba sweho žilina 1558; ísť po s-ich (nohách) peši: oni (služobníci) kdiž nésli obile na swych osloch, gissli po swych kb 1757; obrátiť s-e oči na koho zahľadieť, pozrieť sa na niekoho: gestliže swe wráže na tweg twári newidyss, na súseda tweho obrat očy swé pp 1734; lámať s-e ruky zalamovaním rúk prejavovať svoju bolesť, zúfalstvo ap.: lámala matka swé ruce, když wiďela syna w ťežké nuze cc 1655; sypať popol na s-u hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu: (Judita) na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu kb 1757; pozdvihnúť s. hlas ozvať sa, prehovoriť: stogjcy Petr pozdwjhel hlas swúg kb 1756; otvoriť s-e ústa ozvať sa, začať hovoriť: kdiž otewrel Tobiáss stary usta swé, chwálil Boha kb 1757; stáť s-ej reči splniť slovo: Michale Cygane napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll p. ľupča 1582; skrocovať s. jazyk od zlého vyhýbať sa zlým rečiam: kdo chce milowati žiwot a wiďeti dny dobré, nech skrocuge gazyk swúg od zlého kb 1756; nabrúsiť s-e jazyky ako hady na koho prichystať sa na ostrý rozhovor s niekým: (manželia) nabrusily gaziky swoge na seba gako hady ská 18. st; prísť do s-ho človečenstva dospieť: ditkam a wnukom mim predstawugem za tutora Yana, abi gich tak zaopatril, abi kdiž do čžlowečenstwy sweho pridu, nemely pričžiny nan se stežowaty žilina 1674; mať pod s-ím srdcom čo vedieť o niečom: čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi turiec 1724–44; stvoriť na s. obraz/k s-mu obrazu koho náb (o Bohu) s cieľom zosobnenia najlepších cností: Buh Otzetz Adáma na svój obráz sztvorél hps 1752; stworil Buh čloweka k obrazu swému kb 1757; dopustiť s-u ruku na koho náb (o Bohu) potrestať niekoho: Pan Buoch wssemohuczy raczil na mne swu ruku dopustitj martin 1577; do jarma vhodiť s. krk dostať sa do ohrozenia (na živote): gestliže gynáč učinyss, do garmu whodiss krk swug pp 1734; vziať s. koniec skončiť sa: wssecko štestj konec swug wezme a prestane pt 1796; vziať s-u skazu, obrátiť sa k s-ej skaze zničiť sa, skaziť sa: jedny zeme skrze Vlaru svoju skazu vzali nemšová 1721 lp; zlato se obratylo k sweg skaze mc 18. st; stratiť s-e hrdlo zomrieť: Jonas hrdlo swe musel stratity od lotrow na hore kalinov 1595; dokonať s. život zomrieť: Zofia, manželka Martina Waczlauowiech pred niekolika leti žiwot swug dokonala s. l. 1669; nevyhadzovať perly svoje pred svine poučovať niekoho al. mu niečo dávať zbytočne a bez úžitku: newyhazúgte perli swé pred swiňe kb 1756; každý čas má s. čas; všetko má s. čas treba vyčkať na vhodnú príležitosť: každý čas ma swug čas sin 1678; wšecko má swúg čas be 1794; každá lisska swúg chwost chwali sin 1678 každý vyzdvihuje svoje zásluhy; každy ma swu wadu sin 1678 nikto nie je bez chyby; lépssy gest chudobny, ktery chodj w swég sprostnósti, nežli bohaty, ktery prewracá pysky swé kb 1757 chudoba cti netratí
2. (v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet deja: slawný swátek ctime, twého narozeňý, radostne čekáme swého wykúpený cc 1655; tsom ti si szvojoho Králya vibavél, jomu szvojo velyké szpasenyé zjevel, krályoj pomazánomu, Dávidoj dž 1752
3. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: Wassa Milost, dobre wiete, zie sem bola k wam sweho cžlowieka poslala skrze dluch mog žarnovica 1579; Wassa Opatrnost ste ke mne psany vczynyly, kdy sem ga sweho czloweka ke dny stawil blatnica 1587
4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: horaeus: za času swého pripraweny ks 1763; wssetky kwetini milugj čisteny a obrezawany na swem čase pr 18. st
• prísť k s-mu času dospieť: czo se dotycze dyewczetka, tu aby chowal yak wlasne dyete a kdy k swemu pryde czasu, aby gy wydal martin 1573; qvisqve suos patimur manes: káždy má swu potičku ks 1763 utrpenie
5. zreteľ: spectatissimus sui ordinis: nagpredňégssy w swém rádu ks 1763
6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: ktery sam hospodar swoyou wolow do hagnyho pole dobytek poženie, ma sstrouffan byti zlatym šš 1610; nech oznamy swedek, zdaliž z swe toliko wlastny wuole, bez chiru obcze ti gwaltowniczj ten skutek wikonaly jasenov 1716; gedny sweg wole hodiny bigace p. bystrica 1743 nepresne; sponte: dobrowolňe, slobodňe, ze swég, po swég wúli ks 1763
o s-a ostatná/posledná vôľa testament, závet; za sweho dobreho zdrawy y dobreg pamety sucze swu ostatny wuly oznamil a testament vczjnil p. ľupča 1585; pan Jeremias Fabricius oznamil wulj swu posledni žilina 1601
• vo s-ej (vlastnej) osobe osobne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem w sweg wlastnj osobe sljbil, že zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu žiti dopustiti nechce bratislava 1559; ya kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem, tuto wečz zaoppatrim b. bystrica 1610; byť sám s. mať vlastné sebavedomie, mať vlastnú vôľu: Telemachus bazliwau rečy odpowedel, ga sam swug negsem pt 1796; prevodzovať s-u vôľu nad kým robiť násilie, fyzicky ubližovať niekomu: poddany pana Maytinich sluzebnykow pana Paula Motessyczkeho byli, krwawyli a swu wulj nad nymy prowozowaly d. motešice 1584; žiť na s-u vóľu podľa vlastného presvedčenia, uváženia: stomacho suo vivere: na swú wúlu žiti ks 1763; kdo rodičuw a starssich neposlucha, ale po swogeg wuli chodi, sam sebe sskodi gk 1779 treba poslúchať starších
7. duchovnú, právnu a i. podradenosť: Thomas Betelon vponyžyl se pred swoyow wrchnostow, prawu chtegyce pokog daty s. ľupča 1603; ty ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove, avšak zlý svet predce posmechy strojí z tebe asl 1676; bili takowi lide, kteri když welebnost sweho krale obrazili, wlast swogu zanechat museli ms 1758; my miserni svemu zemskymu panu naše krivdy predložit nemužeme ľ. ulica 1774; aj tito (mníšky) majú biťi rovno poddané svím vlastním biskupum br 1785
ii.
svoji [svoji, sví] m pl
1. blízka rodina: prosil nasse pocztliwe prawo, abychme gemu prewolili a roskazali zeme niektere, ktere sobe a swogim na erek kupil jelšava 1602; Martyn Franowiech od Yana Franowiech nadobyl sobe laz w Buory na urek, aby take byl swobodny z swymi turany 1637
2. prívrženci, priatelia: wssak sme wsseczi swogi, to nebude negakeho sskriepenia ani wady zvolen 1645; (Ján) mezy swych wlásnych prissel, a swogi ho neprigali kb 1756;
svoje [svoje, své] s (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): expeculiatus: kdo ó swé prissel aneb penjze stratil ks 1763; budeme ponižene prosit, žeby skrze panuv deputatuv by sme si my vedeli svoje opatruvat a chranit l. porúbka 1771–72; povinost pana bola nam jak pre lichvu, tak i pre nas dostatečnu potrebu dati, takže sme my všecko svoje trovit museli návojovce 18. st
• držať za s-e čo vlastniť niečo: tu vbocž Drienowu až po wrch od meg pameti pany Domanisczy za swe držely v. zálužie 1617–19; chcieť mať toliko s-e, dočiahnuť s-e, každému dať s-e, žiadať s-e od koho čo mu patrí: ona (Margita) nechcze než toliko swoge myti mošovce 1596; manžel bez wsseckeg sprawy odtud odissiel, mluwice, že swoge dočiahne t. peter 1742; suum cuiqve tribuere: gednemi káždému dati swé ks 1763; pan Sinej Zigmont a brater pan Sinej Imre, kdyš sem od nich žadal svoje, dali me do hereštu abov 18. st