svoj [svoj, svuoj, svúj]
I. zám zvrat privl vyj.
1. privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu): Martin zwrchu menowany ma vzywaty do swogeg smrty ten wystawok spolu swogow manželkuow (L. TRNOVEC 1582); Mattey Derda od Mihale Mochiara kupil pol strane Czipkowskey na erek sebe y swogym detnym detom (JELŠAVA 1597); zakupný richtar své vlastni pivo dava bez prekažký a ubliženi důchodkův Jeho Velikomožnosti (BOJNICE 1614 U2); Badinci slobodne pasali swuog dobitek (ŠTIAVNIČKA 1676); Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil, že do pol druha tidna musela ležety a bolest swu težko znassety (KEVICE 1699); dobre gest mužu, kdiž ponesse gármo od mladósti swég (KB 1756); sam grof osviceny prišel ze svoju čeledu a vzal nam pul bečky palenky a dve bečky vina (V. ŠARIŠ 1773); Jej Jasnost kralovska milosrdna matka naša po celej svojej krajine vydala jest nove urbare (PEKELNÍK 1775)
L. mať svoj beh mať menštruáciu: ukaže se (zlatá žila), když mnoho gest a ostre krwe a žena behu sweho nema (HT 1760); prijať za svojho koho adoptovať niekoho: Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra pachole a diewcze za swoge (JELŠAVA 1594)
F. pod s-ím hrdlom, na s-u hlavu na vlastnú zodpovednosť: ya guss nesmim pod swim hrdlom mito drzati (ŠTIAVNIČKA 1640-43); Hanes Pohut kupil gedneho wola ot podaneho pana Lypczyanskeho, na swogu hlawu teda byl staueny ot teho czloueka na mjte (s. l. 18. st); s-ej hlavy tvrdohlavý, neústupný: cerebrosus: swawólny, swég hlawi, neustúpny, hlawaty (KS 1763); pod s-ou vierou, na s-u vieru, pod s-ou dušou zatratenia, pod s-ím dobrým svedomím, pod s-ím človečenstvom vyznať, sľúbiť, povedať ap. pod prísahou, zodpovedne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem pod swu wjru sljbil, že zwrchu recžene zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu a dworu zemanskeho žiti dopustiti nechce (BRATISLAVA 1559); tento nass sused Stanko wyznal pod swogow dussow zatraczeny (OPATOVCE 1573); pan Raffael Nedeczky wyznal gest pred namy pod swym dobrym swedomym (s. l. 1584); Blazeg pod swim czloweczenstwim slibowal (TRENČÍN 1592); (úradník a kľúčiar) nas velmi soužuji, to smieme povedeti na svu viru (JABLOŇOVCE 1650); prijať k s-im rukám čo osobne prevziať niečo, obyč. peniaze: ty penize Yankowits Miklóss ku swim rukam prigal (JASENICA 1704); obracať na s. stôl čo privlastňovať si niečo: tri kuni ay lisski wzal od swedka ay ptaki a to wsseczko na swog stuol obratzal (JASENICA 1704); držať za s-e vlastné čo vlastniť niečo: mi za swogu wlastny držime predmenowanu sigot (ADAMOVCE 1715); užívať ako s-e vlastné čo ako vlastný majetok: Badincy až po tgeto chotarne mestiska wždicky chotar yako swug wlastni užiwaly (ŠTIAVNIČKA 1676); brať/vziať na s-u hlavu/na s-e plecia, trimať na s-ich pleciach koho, čo na starosť: Matthuss berye na swogu hlawu bratra nasseho naymladssyho Pawla (L. TRNOVEC 1599); on (Boh) krályovsztvo i velyikú motz na szve plyetzá vesme; (Boh) velyké knyísesztvo, motz na szvich plyetzoch trimá (HPS 1752); pan tye penyse potrouyl a Hanes musel platyty, nebo wsel na suogu hlawu (s. l. 18. st); chovať s-ím chlebom koho živiť niekoho: wie hospodar, koho swym chlebem chowa (VARÍN 1485 SČL); vyhľadávať s. (poctivý) kus chleba ísť za prácou mimo domu: svuj kus chleba nievyhledavame z inšiho chotara (KUBRICA 1718 LP); sotwa kdi bude muoczi (Gombár Hluchý) swoi pocztiwy kus chleba wihledawati (s. l. 1634); v potu tváre užívať s-ho chleba ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary užiwal chleba sweho (ŽILINA 1558); ísť po s-ich (nohách) peši: oni (služobníci) kdiž nésli obile na swych osloch, gissli po swych (KB 1757); obrátiť s-e oči na koho zahľadieť, pozrieť sa na niekoho: gestliže swe wráže na tweg twári newidyss, na súseda tweho obrat očy swé (PP 1734); lámať s-e ruky zalamovaním rúk prejavovať svoju bolesť, zúfalstvo ap.: lámala matka swé ruce, když wiďela syna w ťežké nuze (CC 1655); sypať popol na s-u hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu: (Judita) na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); pozdvihnúť s. hlas ozvať sa, prehovoriť: stogjcy Petr pozdwjhel hlas swúg (KB 1756); otvoriť s-e ústa ozvať sa, začať hovoriť: kdiž otewrel Tobiáss stary usta swé, chwálil Boha (KB 1757); stáť s-ej reči splniť slovo: Michale Cygane napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll (P. ĽUPČA 1582); skrocovať s. jazyk od zlého vyhýbať sa zlým rečiam: kdo chce milowati žiwot a wiďeti dny dobré, nech skrocuge gazyk swúg od zlého (KB 1756); nabrúsiť s-e jazyky ako hady na koho prichystať sa na ostrý rozhovor s niekým: (manželia) nabrusily gaziky swoge na seba gako hady (SKá 18. st); prísť do s-ho človečenstva dospieť: ditkam a wnukom mim predstawugem za tutora Yana, abi gich tak zaopatril, abi kdiž do čžlowečenstwy sweho pridu, nemely pričžiny nan se stežowaty (ŽILINA 1674); mať pod s-ím srdcom čo vedieť o niečom: čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724-44); stvoriť na s. obraz/k s-mu obrazu koho náb (o Bohu) s cieľom zosobnenia najlepších cností: Buh Otzetz Adáma na svój obráz sztvorél (HPS 1752); stworil Buh čloweka k obrazu swému (KB 1757); dopustiť s-u ruku na koho náb (o Bohu) potrestať niekoho: Pan Buoch wssemohuczy raczil na mne swu ruku dopustitj (MARTIN 1577); do jarma vhodiť s. krk dostať sa do ohrozenia (na živote): gestliže gynáč učinyss, do garmu whodiss krk swug (PP 1734); vziať s. koniec skončiť sa: wssecko štestj konec swug wezme a prestane (PT 1796); vziať s-u skazu, obrátiť sa k s-ej skaze zničiť sa, skaziť sa: jedny zeme skrze Vlaru svoju skazu vzali (NEMŠOVÁ 1721 LP); zlato se obratylo k sweg skaze (MC 18. st); stratiť s-e hrdlo zomrieť: Jonas hrdlo swe musel stratity od lotrow na hore (KALINOV 1595); dokonať s. život zomrieť: Zofia, manželka Martina Waczlauowiech pred niekolika leti žiwot swug dokonala (s. l. 1669); nevyhadzovať perly svoje pred svine poučovať niekoho al. mu niečo dávať zbytočne a bez úžitku: newyhazúgte perli swé pred swiňe (KB 1756); každý čas má s. čas; všetko má s. čas treba vyčkať na vhodnú príležitosť: každý čas ma swug čas (SiN 1678); wšecko má swúg čas (BE 1794); každá lisska swúg chwost chwali (SiN 1678) každý vyzdvihuje svoje zásluhy; každy ma swu wadu (SiN 1678) nikto nie je bez chyby; lépssy gest chudobny, ktery chodj w swég sprostnósti, nežli bohaty, ktery prewracá pysky swé (KB 1757) chudoba cti netratí
2. (v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet deja: slawný swátek ctime, twého narozeňý, radostne čekáme swého wykúpený (CC 1655); tsom ti si szvojoho Králya vibavél, jomu szvojo velyké szpasenyé zjevel, krályoj pomazánomu, Dávidoj (DŽ 1752)
3. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: Wassa Milost, dobre wiete, zie sem bola k wam sweho cžlowieka poslala skrze dluch mog (ŽARNOVICA 1579); Wassa Opatrnost ste ke mne psany vczynyly, kdy sem ga sweho czloweka ke dny stawil (BLATNICA 1587)
4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: horaeus: za času swého pripraweny (KS 1763); wssetky kwetini milugj čisteny a obrezawany na swem čase (PR 18. st)
F. prísť k s-mu času dospieť: czo se dotycze dyewczetka, tu aby chowal yak wlasne dyete a kdy k swemu pryde czasu, aby gy wydal (MARTIN 1573); qvisqve suos patimur manes: káždy má swu potičku (KS 1763) utrpenie
5. zreteľ: spectatissimus sui ordinis: nagpredňégssy w swém rádu (KS 1763)
6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: ktery sam hospodar swoyou wolow do hagnyho pole dobytek poženie, ma sstrouffan byti zlatym (ŠŠ 1610); nech oznamy swedek, zdaliž z swe toliko wlastny wuole, bez chiru obcze ti gwaltowniczj ten skutek wikonaly (JASENOV 1716); gedny sweg wole hodiny bigace (P. BYSTRICA 1743) nepresne; sponte: dobrowolňe, slobodňe, ze swég, po swég wúli (KS 1763)
L. s-a ostatná/posledná vôľa testament, závet; za sweho dobreho zdrawy y dobreg pamety sucze swu ostatny wuly oznamil a testament vczjnil (P. ĽUPČA 1585); pan Jeremias Fabricius oznamil wulj swu posledni (ŽILINA 1601)
F. vo s-ej (vlastnej) osobe osobne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem w sweg wlastnj osobe sljbil, že zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu žiti dopustiti nechce (BRATISLAVA 1559); ya kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem, tuto wečz zaoppatrim (B. BYSTRICA 1610); byť sám s. mať vlastné sebavedomie, mať vlastnú vôľu: Telemachus bazliwau rečy odpowedel, ga sam swug negsem (PT 1796); prevodzovať s-u vôľu nad kým robiť násilie, fyzicky ubližovať niekomu: poddany pana Maytinich sluzebnykow pana Paula Motessyczkeho byli, krwawyli a swu wulj nad nymy prowozowaly (D. MOTEŠICE 1584); žiť na s-u vóľu podľa vlastného presvedčenia, uváženia: stomacho suo vivere: na swú wúlu žiti (KS 1763); kdo rodičuw a starssich neposlucha, ale po swogeg wuli chodi, sam sebe sskodi (GK 1779) treba poslúchať starších
7. duchovnú, právnu a i. podradenosť: Thomas Betelon vponyžyl se pred swoyow wrchnostow, prawu chtegyce pokog daty (S. ĽUPČA 1603); ty ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove, avšak zlý svet predce posmechy strojí z tebe (ASL 1676); bili takowi lide, kteri když welebnost sweho krale obrazili, wlast swogu zanechat museli (MS 1758); my miserni svemu zemskymu panu naše krivdy predložit nemužeme (Ľ. ULICA 1774); aj tito (mníšky) majú biťi rovno poddané svím vlastním biskupum (BR 1785)
II. svoji [svoji, sví] m pl
1. blízka rodina: prosil nasse pocztliwe prawo, abychme gemu prewolili a roskazali zeme niektere, ktere sobe a swogim na erek kupil (JELŠAVA 1602); Martyn Franowiech od Yana Franowiech nadobyl sobe laz w Buory na urek, aby take byl swobodny z swymi (TURANY 1637)
2. prívrženci, priatelia: wssak sme wsseczi swogi, to nebude negakeho sskriepenia ani wady (ZVOLEN 1645); (Ján) mezy swych wlásnych prissel, a swogi ho neprigali (KB 1756); svoje [svoje, své] s (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): expeculiatus: kdo ó swé prissel aneb penjze stratil (KS 1763); budeme ponižene prosit, žeby skrze panuv deputatuv by sme si my vedeli svoje opatruvat a chranit (L. PORÚBKA 1771-72); povinost pana bola nam jak pre lichvu, tak i pre nas dostatečnu potrebu dati, takže sme my všecko svoje trovit museli (NÁVOJOVCE 18. st)
F. držať za s-e čo vlastniť niečo: tu vbocž Drienowu až po wrch od meg pameti pany Domanisczy za swe držely (V. ZÁLUŽIE 1617-19); chcieť mať toliko s-e, dočiahnuť s-e, každému dať s-e, žiadať s-e od koho čo mu patrí: ona (Margita) nechcze než toliko swoge myti (MOŠOVCE 1596); manžel bez wsseckeg sprawy odtud odissiel, mluwice, že swoge dočiahne (T. PETER 1742); suum cuiqve tribuere: gednemi káždému dati swé (KS 1763); pan Sinej Zigmont a brater pan Sinej Imre, kdyš sem od nich žadal svoje, dali me do hereštu (ABOV 18. st)