Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím mn. m. živ. svoji, neživ., ž. a s. svoje svojich

I. zám. zvrat. privl. vyj.

1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel; ešte nemá s-e peniaze vlastné

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub; po s-om zvolení

3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu; má s-e dva metreaspoň 2 metre

4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto

5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase; jediný s-ho druhu

6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom; zostaň (vždy) s.

mať s-e roky byť (už) starší; s. k s-mu

II. svoj m. hovor. (obyč. v nepriamych pádoch so zám. ten) manžel, milý: neopustí toho s-ho;

svoja ž. manželka, milá;

svoji mn. m. a) blízka rodina b) prívrženci, priatelia: žiť medzi s-mi

už sú s. zosobášení;

svoje s. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): pracuje na s-om, dávať zo s-ho; bývať vo s-om vo vlastnom dome

myslieť si s.; stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie; žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia; vytrpieť si s. prežiť útrapy; dostať s.; spraviť si s. splniť si povinnosť; prísť si na s. dobre pochodiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím, mn. m. živ. svoji, m. neživ., ž. a s. svoje svojich D svojim zám.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeranývhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slovápríslušnýpotrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?správnyriadnytrocha zastar. príhodnýkniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinšzodpovedajúciadekvátnysvoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto


našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domácitunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojskýsvoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom


rodný 1. blízky rodom • vlastnýsvoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho synaexpr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dommaterinský: materinská reč, materinský jazykkrstný (o mene danom pri narodení, krste)


svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

p. aj pôvodný 3

2. p. našský


svoj1 1. p. vlastný 1, 2, rodný 1, 2 2. p. svojský 1 3. p. náležitý


svoj2 1. p. manžel 2. p. milý 5

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svoj, svoja, svoje, svojho, svojmu, 7. p. m. a str. svojím, mn. č. svoji, svoje, svojich, svojim, svojimi zvratné zám. privl.

1. vyjadruje privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je podmetom vety: So svojím svedomím nekupčím. (Fig.) Svoje si drž a cudzie nežiadaj. (prísl.) Dobrý vinár si v každom víne nájde svoju chuť. (Bedn.) Tajila v duši svoj náhľad. (Taj.) Také vytrvalé čakanie má svoju silu. (Laz.) My nemáme svoje kožtičky na to, aby sme ich nosili na jarmok. (Jégé) Oni horu poznajú ako svoju dlaň. (Hor.)

hovor. myslieť si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; stáť, trvať na svojom neupúšťať od svojho presvedčenia, nemeniť rozhodnutie; hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích záležitostí; vždy len svoje (svoju pesničku) hudie opakuje, hovorí stále to isté; vykonať, spraviť si svoje splniť povinnosť; vytrpieť si svoje prekonať veľké ťažkosti, útrapy; viesť si svoje (Taj.) nedať sa prehovoriť, hovoriť o tom istom; prísť si na svoje dostať, čo komu patrí, dobre pochodiť; povedať (si) svoje vysloviť svoj názor, svoju mienku, všetko, čo sme chceli povedať; expr. povedať niekomu svoje čo si myslíme o ňom; ísť (si) po svojom kto kam chce; ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne; jediný svojho druhu osobitný, zvláštny, originálny, zriedkavý; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; mať svoje roky a) byť dospelý; b) nebyť už mladý; byť vo svojom živle robiť niečo s veľkým potešením, rád; (sám) pre svoju osobu pre seba; byť na svojom mieste dobre zastávať zverenú úlohu; žiť, konať podľa svojej hlavy (raj.) podľa vlastného uváženia, individuálne; mať niečo zo svojej hlavy sám od seba, nie od iného; samostatne, bez pomoci iného na niečo prísť; byť (už) vo svojej koľaji (Tim.) znova nadobudnúť duševnú rovnováhu, spokojnosť, byť (už) pokojný;

2. vlastný, nie cudzí: Prvý raz mali svojich dvadsať-tridsať zlatých v ruke. (Taj.) Odbavil som Štedrý večer prvý raz na svojom chlebe (Taj.) ako zamestnaný. Paľo nechcel veriť svojim očiam (Sev.) čudoval sa tomu, čo videl. Doma seď, svoj chlieb jedz. (prísl.) vytlačiť [dielo] svojím nákladom. (Záb.) Svoj veľký majetok zle spravoval. (Jégé); hovor. bývať vo svojom vo vlastnom dome; Kúpil im ich zo svojho (Tomašč.) z vlastných prostriedkov; byť vo svojom doma; cítiť sa ako vo svojom ako doma; domáhať sa svojho toho, čo niekomu skutočne patrí; Nič nepatrí mi, nič nenazval som svojím. (Rúf.) Rozprával, motal to, čo od Miška počul, ako svoje. (Taj.); hovor. budú svoji budú manželia

hovor. nech si pred svojimi dvermi zametá nech sa stará o svoje veci; podnikať niečo na svoju päsť, na svoju ruku samostatne, bez cudzej pomoci; mať svoj rozum byť dostatočne samostatný, vedieť si poradiť; mať svoju hlavu byť tvrdohlavý, svojhlavý; vziať niečo za svoje osobitne sa na niečo podujať, vziať na osobitnú starosť; púšťať sa na svoje krídla začať sa osamostatňovať;

3. nezávislý, samostatný: hovor. je svojím pánom, svojou paňou nik mu (jej) nerozkazuje; Chlap má byť celý svoj a neuznávať autority. (Vaj.) V službe je človek nie svoj, ale iného. (Tim.) Koľkú to má cenu, keď kto chce a môže mať svoju vôľu, sám keď rozhoduje nad sebou. (Taj.)

4. charakteristický pre istú osobu, svojrázny, svojský, osobitný, osobitý: Je však svoj, sám a nový. (A. Mat.) Vie, čo, kam, je povedomá, svoja. (Taj.) Ona hovorí svojím jazykom, mysli svojou logikou. (Vaj.) Maguš, svojím spôsobom múdry, uhádol, že Igorovi voľačo priľahlo dušu. (Jaš.) Paulinka je tiež zaujatá svojím spôsobom. (Švant.) Mladého pána vybije na svoje kopyto (Záb.) vychová podľa seba; hovor. (robiť, hovoriť, vysvetľovať si niečo ap.) po svojom svojsky, osobitne, ako sami chceme;

5. patričný, príslušný, náležitý: Položila kľúč na svoje miesto. (Taj.) Spravím si svoju prácu, zodpovednosť mať nebudem. (Laz.) Všetko má svoj čas. (Jes.); každému svoje; svojho času kedysi.

6. majúci priateľský, dôverný pomer k niekomu, blízky (v zmýšľaní), známy, nie cudzí; náš: Majú na čele mesta vzdelaného starostu a svojho človeka. (Tat.) Nie dosť na tom, že cudzí ľudia vás naťahovali na škripec, ale už aj svoji, tunajší ľudia začínali agitovať. (Tat.) Oni majú všetko svojich: od farára, rechtora až po toho sviniara (Taj.) z vlastnej obce; spodst. Ide medzi svojich, ktorí ho obstanú a nepustia. (Ráz.)

7. spodst. svoj, svoja, svoji príslušník (príslušníci) rodiny: Nikoho nemá tu zo svojich, tak vyzerá ani najdúch bez otca-matere. (Laz.) Neraz mysli aj na svojich doma. (Švant.) A ty lepšie prizeraj svoju (Urb.) manželku, ženu. Milá pod oblôčkom svojho oplakáva (J. Kráľ) milého. Možno chcel tej svojej zaimponovať (Bedn.) milej.

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu