Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

svitať nedok.

1. neos. s-á (postupne) nastáva denné svetlo, brieždi sa, rozvidnieva sa: vstávať pred s-ním, na s-ní, za s-nia;

pren. s-á mu (v hlave, v mysli) začína si uvedomovať niečo

2. iba 3. os. (o začínajúcom sa dni) prichádzať, nastávať: s-á nové ráno;

pren. s-á mu nová nádej vzniká;

dok. svitnúť -e -ú -tol: neos. len čo s-e, odídeme; s-l nový deň; s-lo slnko vyšlo

svitať -tá -talo -tanie nedok. neos.

svitať, -á, -ajú nedok.

1. (o novom dni, o ráne) nadobúdať postupne denné (slnečné) svetlo, stávať sa jasným, svetlým, rozjasnievať sa;

neos. brieždiť sa, rozvidnievať sa, rozodnievať sa: Suché a pekné dni svitali a zapadali nad horou. (Ondr.) A znova svitá nový, sivý deň. (Horov) Ešte len svitalo druhé ráno, už ma vyburcoval z tuhého sna hlas zvonov. (Kuk.); bás. Svitaj, bože, svitaj, žeby bolo ráno (Botto) nech sa už brieždi, rozodnieva. Začalo svitať. (Jil.) Pozeral do obloka, či ešte nesvitá. (Zúb.); pren. bás. Nádeja na obzore svitá. (Vaj.) Nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody (J. Kráľ) blíži sa sloboda; pren. svitá mu, počalo mu svitať (v hlave, v mysli) začína, začal chápať, rozumieť, prichádzať na niečo, uvedomovať si, rozpomínať sa; žart. V žalúdku im náležite svitalo (Kuk.) boli hladní.

2. zried. svietiť, lesknúť sa, lisnúť sa, belieť sa: [Rohy] svitali im [volom] v slnku, sťa by boli z krištáľu. (Hviezd.) Anabella svitala bledosťou svojej pleti v žiari elektrických lámp. (Tat.);

opak. svitávať, -a, -ajú;

dok. k 1 svitnúť

svitnúť, -ne, -nú, -tol dok.

1. (o novom dni, o ráne) nadobudnúť denné (slnečné) svetlo, stať sa jasným, svetlým, rozjasniť sa;

neos. rozbrieždiť sa, rozvidnieť sa, rozodniť sa: ráno svitlo; Svitol biely deň. (Tim.) Na druhý deň sviatok svitol tichý. (Ráz.-Mart.) Ráno, sotvaže svitlo akomak, šla pre Zuzu. (Tim.) Bude istejšie do hôr sa dostať, ešte kým nesvitne. (Stod.); pren.: Chceme pevne veriť spolu s vami, že svitne všade komunizmu ráno (Lajč.) zvíťazí komunizmus. Uvedomila som si, aký zajtrajšok mi svitne v tomto dome (Zel.) aká bude moja budúcnosť. Nuž svitla, svitla slobodienka (Pon.) nastala sloboda. Svitli mu krajšie dni má sa lepšie. I zajtra svitne (Fig.) bude deň, netreba sa náhliť. Aj tebe ešte deň svitne budeš sa mať lepšie; svitlo mu (v hlave, v mysli), svitla mu myšlienka pochopil, porozumel, napadlo mu, prišlo mu na um, na myseľ, rozpomenul sa;

2. zasvietiť, zalesknúť sa, zaligotať sa, zažialiť: Svitlo usmievavé slnce. (Gab.) Vlnka svitne zlatou žiarou. (Bedn.) Svitol kus neba belasý, rozprskol dúhy ohňostroj. (Žáry); pren. Vo všetkých svitol slabý lúč nádeje (Hor.) začali dúfať; pren. neos. Po Zrubcovej tvári preletel mrak. Chcel sa uraziť, ale potom mu zrazu svitlo v očiach (Urb.) prestal sa mračiť. Mamka vo dverách svitne (Sládk.) neočakávane sa ukáže, objaví;

nedok. svitať

svitať ndk (o novom dni) stávať sa jasným, rozjasnievať sa; neos rozvidnievať sa, rozodnievať sa, brieždiť sa: predchazy zore a switanj, kdy se rozwidnuwa a swita (KoB 1666); nahle se rozwidnowati, rozbriezdowati a switati počalo; gak malo switat, prissgel ku mne (MS 1749); ( 1758); bratri, již svitá den bílý (PV 1761-81); dilucesco: počjnám switati, rozswetlowati se, rozgásnowati se (KS 1763); ďen ukrutnosťi a ňeslíchanéj príhodi svital; aspoň skoršéj uviďíme, kďiž buďe svitaťi (BR 1785); -núť dk: giz bylo krasne switlo, kdy sem ya wen ze zamku wissel (ILAVA 1647); dostj nalezneme takowých, který, sotwi swjtne, guž k pjťu se dagu (MP 1718); juž jeden jeďinký toliko ďen mal jím svitnúť, jeden jeďinký mrknúť (BR 1785); pren začať sa: switnúl nowý rok (BN 1790); svitať sa ndk zried svitať: lucescit: swjtá se (AP 1769)