Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

svietiť -i nedok.

1. vydávať svetlo, žiariť: slnko, lampa s-i, hviezdy slabo s-ia;

pren.: biely dom zďaleka svieti belie sa; expr. nech tu tie veci nes-ia nech nezavadzajú

2. používať svetelný zdroj na osvetlenie: s. elektrinou, s. si baterkou

3. mať v činnosti svetelný zdroj: o polnoci ešte s-l, v izbe ešte nes-ia

4. i svietiť sa lesknúť sa, blyšťať sa: oči (sa) mu s-ia; expr. izba s-i čistotou;

opak. svietievať -a

// svietiť sa neos. byť osvetlený umelým zdrojom: v kuchyni sa nes-i;

opak. svietievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
svietiť ‑i ‑ia nedok.; svietiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa

svietiť sa p. blýskať sa 1

svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiaria • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienok • prebleskovať • poet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlo • horieť: žiarovka, lampa horí • nár. sviecať (Rysuľa) • žmúriť • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamre • expr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1

zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu

žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svietiť, -i, -ia, rozk. svieť nedok.

1. vydávať, vyžarovať svetlo, žiariť (o rozličných zdrojoch svetla): slnko, mesiac svieti, hviezdy svietia; Cez drobný oblôčik chalúpky svietil ohníček na kozúbku. (Jégé) Nad nimi svietila plynová lampa. (Jes.) Na dubovom stole svietila petrolejová lampa. (Fr. Kráľ) Zďaleka svietia ako slncia jeho elektrické svetlá. (Tim.); pren. expr.: Z neho až tak svieti spokojnosť (Laz.) prejavuje sa navonok. Svietil rumeň jej tvári (Vaj.) jej tvár žiarila. Jej tvár svietila istotou a spoľahlivosťou (Zát.) prezrádzala istotu a spoľahlivosť. Celý svietil svojou duševnou krásou. (Jes-á)

2. (čím) používať nejaký svetelný zdroj na osvetlenie, osvietenie niečoho: Obzerala [ho] od predku, od zadku, svietiac si k tomu sviečkou. (Jégé) Márne mu svietili dolu na rošte zápalkou. (Sev.) Išiel síce pomaly, ale iste, akoby mu permoníci lampášikmi svietili pod nohy. (Švant.); s. petrolejom, elektrinou na svietenie používať petrolej, elektrinu;

3. mať zažatý nejaký svetelný zdroj (lampu, elektrické svetlo ap., obyč. v izbe): A to si ešte svietila o pol dvanástej, ty naničhodnica. Čo ty petroleja spáliš. (Jégé) Všade tma. Ešte nikde nesvietia. (Kuk.) Zbadal som, že ešte svietiš. (Vaj.) Pred jej domom som zastal, lebo svietila. (Švant.)

4. expr. mať lesk, lesknúť sa, ligotať sa, blyšťať sa, jagať sa: zuby, oči mu svietia; Čistá voda svietila proti slncu ako zrkadlo. (Gab.) Strieborné stužky koľajníc svietili v temravom svetle. (Urb.) Slza svieti v oku. (Vaj.) Okná i zrkadlá sa leskli a vydrhnutá dlážka svietila. (Jaš.) Nábytok musel svietiť čistotou. (Urb.)

5. expr. belieť sa, vyznačovať sa bielou, svetlou farbou; vynímať sa (o bielych predmetoch): Svetlé rukavičky svietia v prítmí predsienky. (Karv.) Múry svietili zďaleka čerstvým vápnom. (Urb.) Na šnúrach svietila biela bielizeň. (Jaš.) Spomedzi líp biely mramor svieti. (Krčm.) Nad ním svieti pevný hrad na vysokom brale. (Chal.) Cesta svietila bielou stuhou. (Vaj.); pren. Už jej palce začali svietiť z tých čižiem, čo ich tak znosila (Dobš.) trčať. A zas svietil liter na stole (Vaj.) na stole bola položená litrová fľaša s nápojom.

6. hovor. expr. zried. (čo komu) vyčitovať, vyčítať, hrešiť niekoho: Celou cestou mi svietila Anabella, aký som. (Tat.);

opak. svietievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4, 5 zasvietiť, k 2 posvietiť

|| svietiť sa

1. expr. lesknúť sa, blyšťať sa, vydávať lesk, ligotať sa: Veľký vrch sa len tak svietil ľadom. (Bedn.) Keby ja vedel, od čoho sa tak [čižmy] svietia. (Kuk.) Rosa po lúčinách svieti sa čarovne. (Horal) Nebo jasné, slnko hrialo o Jáne, Kysuca len sa tak svietila. (Taj.) Okná na domoch svietia sa radradom (Tim.) v domoch je zažaté svetlo.

2. expr. vyznačovať sa bielou, svetlou farbou, belieť sa: [Škola] svietila sa, biela, na slnku ako kus snehu. (Jil.)

3. neos. svieti sa, svietilo sa je, bolo zažaté, svietia, svietili: Z malého obloka dielne sa svieti. (Jégé) I zo šiatrov sa ešte svieti. (Kuk.) V izbe sa svietilo a tak predovšetkým zahasil svetlo. (Urb.) V oblokoch ešte vždy sa svietilo. (Šolt.);

opak. svietievať sa

Morfologický analyzátor

svietiť nedokonavé sloveso
(ja) svietim VKesa+; (ty) svietiš VKesb+; (on, ona, ono) svieti VKesc+; (my) svietime VKepa+; (vy) svietite VKepb+; (oni, ony) svietia VKepc+;

(ja som, ty si, on) svietil VLesam+; (ona) svietila VLesaf+; (ono) svietilo VLesan+; (oni, ony) svietili VLepah+;
(ty) svieť! VMesb+; (my) svieťme! VMepa+; (vy) svieťte! VMepb+;
(nejako) svietiac VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

svietievať, svietievavať p.
svietiť

svietiť [svie-, svia-, sví-] ndk
1. vydávať, vyžarovať svetlo: hle, mesycz neswieti a hwiezdy negsu cžiste bag 1585; (Boh) stworil skunce, mesic ay hwezdy, abi mu gak we dne ay w noci sluzili a swietili ms 1758; lampáss aby swjtil wsseckym, ktery su w dome kb 1756; lampyris: swetlusska, swetly chrobáček, ktery w noci switj ks 1763; (slnko) swjatí nám aj zohrjawá nas hranovnica 18. st; pren swetlost božy wssudy swieti bag 1585; pregasna hwezdo nebeska, swieť nam bleskem twary swateg tweg ms 1758 (o Panne Márii)
• gakť šťesťj swíťí, sťínný gest pri boku práteľ be 1794 keď má človek šťastie, nehľadá priateľa
2. čím používať nej. svetelný zdroj na svietenie: z gedneho zbana oleg brala, s nim mastila a switila kt 1753; Thomas Holecz swedčj, že chlapcy s fakličkow swgetily poniky 1792; po večeri vedli s muzikú do fary, swícami svítili asl 18. st; pren sprawedliwi a swati lide nam prikladne swietga ms 1758 sú príkladom, vzorom zbožnosti
3. mať zažatý nej. svetelný zdroj: Kowacz ma dati vdielatt gedno okno, kterymz swetlo ma swietiti do domu p. ľupča 1540; tam sobe w studny switylj trenčín 1586; ga (s) poruczeny geho musel sem gim switit skalica 1675; swedkowa pri kozube sedela a swietila turiec 1773
4. lesknúť sa, blyšťať sa, ligotať sa: dobre znáš, že v blaťe víc svíťí zlato; alabaster v čele prestává svíťiťi br 1785; pren wssecko pochopil, wssecko, bárs ay odporowal, zretedlne očám geho swíťilo br 1785 všetko mu bolo jasné;
-ievať, -ievavať frekv k 1: kdiž gsem ga k teg panenki chodiwawal, pekne mi mesiček swetiwawal zl 18. st; k 3: pohani tak pri swích obetách swíťiwali bn 1796;
svietiť sa ndk
1. vydávať, vyžarovať svetlo: wezmy to drewo, ktere se w noczy swity, hnile lr1 17. st svetielkuje; ignis coruscat: oheň se swjtj ks 1763; kto vipie chrobaczka, czo sza svity, to gest svatojanskeho ro 18. st
2. lesknúť sa, blyšťať sa: prstene, w gegjžto prostrednjch wrchowcjch perly se switya kob 1666; niteo: bljsstjm se, skwjm se, sjtjm se ks 1763
• s. sa ako rybacie oči o silnom lesku: kdy se tak dluho wary, pokud se neswietj gako rybace očy och 17. st; nie je všetko zlato, čo sa (očiam) svieti vonkajší dojem nie je zárukou hodnoty: ne wssecko zlato, co se swjti sin 1678; neňi je to wssecko zlato, čo se očam switi gš 1758
3. belieť sa: Muránsky zámek v Uherskéj zemi, bílý svítí se mezi horámi hp 1549; gesly uwidi belost načerňalu swjtiti se na koži, nech wy, že nenj malomocenstwi kb 1757; candeo: beljm se, swjcjm se, bjlý sem ks 1763; kosselka ze saku a gatje ze sitj, diablj mu (v) matyeri, gak sa mu rity svitj kc 1791
4. vynikať, byť nápadný: kralowske domy karpitmy a kobercy, y malowanjm se swyeta kob 1666; w gegjchžto ssatach ssarich obzwlasstnj chudoba a swatost se swjty wo 1670; na twári mudrého swjtj se múdrost kb 1757; kostel syce od zlata, mramorowanych muruw a od malarstwa switi se a drahy gest krp 1760; wssecy s. otcowé tak málo se switiá proti Moyžjssowi st 1797
5. neos svieti sa vidno vyžarovať svetlo: lucet: gasno gest, swetlo gest, swjtj se ks 1763; (žena) oznamila, že sa welmi swieti za masstalami od sadu liptov 18. st;
-ievať sa frekv k 4: budto by se člowek w swete switiwal čo negwic gš 1758

Zvukové nahrávky niektorých slov

svietiť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a svietil a svietil ≈ a svítil a svítil
a svietilo na Šturecký ≈ a svítilo na Šturecký
svietil a svietil a ≈ svítil a svítil a
svietil na strechy Ostruhovej ≈ svítil na střechy Ostruhové
svietilo na Šturecký priesmyk ≈ svítilo na Šturecký průsmyk
svietil popolník a v ≈ svítil popelník a v
svietil zlatými sliedovými zrnkami ≈ svítil zlatými slídovými zrnily
vyhrávali amplióny a svietili ≈ vyhrávaly ampliony a svítily
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a oči jej svietili ≈ and her eyes shone
a oči mu svietili ≈ and his eyes gleamed
ich oči svietili ako ≈ their eyes shone like
im už svietilo na ≈ already shone on their
mu matne svietili ako ≈ glowing foggily like the
oči jej svietili ako ≈ her eyes shone like
sa svietilo, a ako ≈ were lighted, and as
svietili v mesačnom svetle ≈ shining in the moonlightht
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor