Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

svieži príd.

1. plný energie, na vzhľad mladistvý, čulý, čerstvý: cíti sa (telesne, duševne) s.; s-a pleť

2. pôsobiaci príjemne, osviežujúci, čerstvý: s. vetrík, s-e ráno, s-a vôňa

3. čerstvý (význ. 1): s-a zelenina, s-e sily;

sviežo prísl.: vyzerať s.; s. napadnutý sneh;

sviežosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
svieži; sviežo prísl.; sviežosť ‑i ž.

svieži -ža -že 2. st. -žejší príd.

-i/14021679±12186 2.10: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 7381→7440
+30
−27
domáci/3682 budúci/1308 všemohúci/608→667
+30
−27
službukonajúci/268 horúci/254 svieži/196 súci/154 vševediaci/110 veliaci/106 nevidiaci/87 červenolíci/56 dozorujúci/56 okoloidúci/55 (42/441)

-i/14021679±12186 2.44: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 18591 budúci/9363 domáci/4539 horúci/1757 svieži/666 horiaci/296 dlhotrvajúci/220 smrtiaci/175 nežiaduci/159 tráviaci/131 žiaduci/126 srdcervúci/125 chladiaci/94 kypriaci/71 (52/869)

-ži/98878±517: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 666 svieži/666

-ži/98878±517: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 96 svieži/95 (1/1)

-ži/98878±517: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 196 svieži/196

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánokpovzbudzujúcipovzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávysviežičerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra


rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

p. aj svižný

2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svieži, -a, -e, 2. st. -ejší príd.

1. práve al. nedávno urobený, vzniknutý, nový, čerstvý (op. starý): s. chlieb; s-e sily; A šľaky sú svieže, sťa by ich parobci nôžkami vybili. (J. Kráľ) Miestami boli priekopy svieže — tam nedávno mlynári čistili koryto. (Vaj.) Svieža kultúra národná zmietla umelý nános cudzinstva. (Kuk.)

2. (o rastlinách, o ovocí a iných potravinách a nápojoch) nezvädnutý, neuschnutý, nedávno, čerstvo prinesený, čerstvý: s-a zelenina, s-e kvety, s-e lístie; s-e ruže (Mih.); s-a haluzina (Sládk.); svieža jedlina (Švant.); s-a paša (Urb.); Do polievky pridá sa kapusty, buď sviežej alebo zo suda. (Vans.); s-a pôda vlhká; pren. Styky Boženy Němcovej so slovenským životom prichodia nám ako svieža váza. (Vlč.) Veľkolepá krása sviežeho Liptova vyburcuje v ňom driemajúce maliarske schopnosti (Al.) kvitnúceho, plného zelene.

3. (obyč. o človeku) plný životnej sily, energie, rezký, čulý, bystrý, živý, čerstvý: Vtedy bol [otec] ešte svieži, vrtký, zhovorčivý a žartovný. (Žáry) Človek sa zobudí nad ránom celkom svieži. (Lajč.); s-a tvár, s. krok, s-a postava; pren.: s. humor (Vans.) veselý, vtipný, zdravý; s-a krása (Kuk.) lahodná; s-a farba (Šolt.) sýta;

4. neopotrebovaný, neskazený, čistý, čerstvý: s. vzduch, s-e ovzdušie; Svieža vôňa kvetov naplnila celé priestranstvo. (Kuk.)

5. prijemne chladný, osviežujúci, čerstvý: s. vietor, vetrík, s-a voda, s-e ráno; s. tieň (Min.); Svieže povetrie miernilo sparno. (Jes.); pren. Cítiš z nich svieži dych tatranských končiarov (Zúb.) chladný závan.

6. zried. rýchly, pohyblivý, svižký: po lúkach, potok kde vrbinou jasotne beží, bujare, bujare svieži (Kras.); Ohnivá tekutá surovina sviežim čiernožltým prúdom hadila sa do priestranných foriem. (Lask.);

na sviežo: na s. ofarbený (Vaj.);

sviežo prísl.: s. napadaný, napadnutý sneh práve, nedávno; Mlynský potok, sviežo kanalizovaný, tiekol mocnými vlnami (Vaj.) nedávno; vyzerať s. (Šolt.) nie unavene; Rozprával s tou ochotou ľudí, ktorí ešte sviežo reagujú na dojmy z nového prostredia (Urb.) živo. Zažblnkocú sviežo Tatier zdroje (Hviezd.) svižko, veselo;

sviežosť, -ti ž.

svieži [svie-, sví-] príd
1. nedávno urobený, nový: ponewacz dwa tramy prehnyly, daly se gine nowe a swgežie moge wlastne (ŽILINA 1702)
2. (o rastlinách, ovocí, mäse ap.) čerstvý, neupravovaný: yablk swiežich, hrussiek swiežych (LIETAVA 1612); z ryb, yak od swiezich, tak take y od udlych, dolu sem odsylal (ORAVA 1618); repi swižeg mett 3; swižich iablk mett 12 (TRENČÍN 1658); dalj gemu u otczima slaniny swyežeg a kus howaziny gesti (KRUPINA 1694); tyto zeliny pekne ober, bud gsau uschnute anebo swiežie (RT 17. st); loga netopeneho swyežyeho dyeža 1 (DUBNICA n. V. 1720); pani masarj brawcowinu swježu neb surowu wažili (JELŠAVA 1738); sir svježi i suchi (MVV 1779-85 E); -o prísl: načini aneboližto rad všelijaky k pivnicam prinaležejici nech čistotne drži a ve všech vecech (:svežo:) zachovava (KOŠECA 1718 E) bez poškodenia

Zvukové nahrávky niektorých slov

charakteristická, svieža a jemne caractéristique, frais et délicatement
chuť je charakteristická, svieža goût est caractéristique, frais
je čistá a svieža est pur et frais
je svieža a žiaduca est fraîche et souhaitable
sluchy svieže a hladké tempes, fraîches et lisses
svieža a jemne sladká frais et délicatement doux
svieža a príjemná, nikdy nie fraîche et appétissante, jamais

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu