svieca -e sviec, sviečka -y -čok ž.
1. obyč. valcovitý voskový, stearínový ap. útvar s knôtom slúžiaci na svietenie: ozdobná s., zapáliť s-u
2. iba sviečka tech. súčasť zapaľovacieho mechanizmu niekt. motorov
3. hovor. žart. sopeľ (visiaci) pod nosom: utrieť si s-u, visí mu s.
● rovný ako s., vystrieť sa ako s.; kniž. s. života mu dohorela zomrel; pod s-ou býva → tma;
sviecový, sviečkový príd.: sviečková žiarovka v podobe sviečky;
sviečočka -y -čiek ž. zdrob.
sviečka -ky -čok ž.
hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)
2. p. kal 1
svieca 1. voskový, lojový a pod. valček uprostred s knôtom používaný na svietenie • sviečka: svietiť v pivnici sviecou, sviečkou; dať na hrob sviecu, sviečku • voskovica (vosková svieca)
2. p. hlien 1
sviečka 1. p. svieca 1 2. p. hlien 1
sviečka, -y, -čok ž.
1. menšia svieca: vosková, lojová s.; zapáliť, zapaľovať, zažať s-u; hromničná s. posvätená na Hromnice; hovor. čítať, písať pri s-e pri svetle sviečky; Svietili im sviečkou do chodbičky. (Tat.); fyz. medzinárodná s. základ fotometrických jednotiek;
pren. šport. slang. vysoký kolmý odkop lopty (vo futbale)
● vystrieť sa ako s. vypnúť sa, postaviť sa do pozoru; hovor. expr.: Ešte nebolo ani pol jedenástej a už vás človek ani so sviečkou na stavbe nenašiel (Karv.) ani po starostlivom hľadaní. Jarabského horára poslal k anjelikom sviečky páliť (Švant.) zavraždil ho, zabil ho.
2. tech., motor. súčiastka výbušných motorov slúžiaca na elektrické zapaľovanie výbušnej zmesi vo valci;
3. hovor. žart. sopeľ pod nosom: Zotrel si spakruky spred nosa sviečku. (Fr. Kráľ) Ešte si za husami chodil so sviečkou pod nosom. (Karv.) Tí najmenší s tabuľkami pod pazuchou i so sviečkami pod nosom sadajú si do prvých lavíc. (Švant.);
sviečkový1 príd. k 1: s-é svetlo, s. lampáš, s. knôt; posmeš. s-á baba žena, ktorá chodí veľmi často do kostola;
sviečočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
sviečka [svie-, svia-, své-, sví-] ž 1. menšia lojová al. vosková svieca: za swiecžky, ktere se daly mystrv poprawnymu pry vtraczeny weznuw, d 24 (ŽILINA 1599); co se keltowalo za swgackj; učyni wsseho y zo swečkamy (ŠTÍTNIK 1651); ( 1654); candela: swjca, swjčka (KS 1763); hwjazdi tak malima se nám zdajú bit, ako kebi swjački horeli (HRANOVNICA 18. st) L. sirková, sirkovatá s. sírový knôt používaný pri zapaľovaní ohňa: sulphuratum: syrkowatá swička, odrezek; sulphurata: syrkowa swička (KS 1763) F. kým mi smrt svíčku nezhasne (ASL 1791) kým neumriem 2. visiaci nosný hlien, sopeľ: emungo: wysakugem, nos utjrám, swjčku utjrám; emunctio: utrenj, aneb utjranj nosa, swički (KS 1763); -očka [-očka, -ečka] dem k 1: prilož teple na prse a okad ze swiečečku na kadenj spusobnu; pomiessag wssecko spolu a spraw swiečečky (RT 17. st); zapal tenku woskowu swiečečku (NN 18. st); cereolus: voskova svičočka (LD 18. st)
sviečočka p. sviečka